Najkratšia noc

Ani sa človek nenazdá a začne svitať. Priatelia sa prepíjajú cez siedmu fľašu vína, jazyk sa pletie, na povrch sa vynárajú najskrytejšie veci, úprimnosť v zle vyartikulovaných slovách. Usmievam sa do svitu dohasínajúcej sviečky. Jej slabé svetlo už aj tak stráca zmysel v rýchlo sa rozjasňujúcom dni. Studené modré ráno a na streche vyspevuje drozd z plného hrdla.
- Tenorista! - vykríkne naňho Môj obľúbený renesančný človek aj napriek tomu, že niektoré hlásky sa nepodarí celkom vysloviť. - Ticho tam buď, tenorista!
Idem si naliať ďalší bavorák. Nechce sa mi spať. Už nie. Je modré letné ráno. Za protiľahlým domom už tuším vychádzajúce slnko. Farebné svetielka blednú v rannom šere.
Usmievam sa. Je to prísľub krásneho letného dňa. Ešte nezačal, ale už ho tušiť. Už človek cíti budúcu horúčavu čo rozpáli dlaždice na balkóne a spotí opaľujúce sa telíčko v plavkách. Ale v skutočnosti ma ešte chladí ranná sviežosť. Je to ako príslub samých príjemných vecí - domácej zmrzliny s letným ovocím, červeného melóna a bosých nôh namočených do vody. Sladkého leňošenia, vylihovania, čítania. Je to ako prísľub dobrého života.
Prežili sme krátku tmavú noc, trochu chladu a už je tu opäť svetlo a teplo. Znovu sa rozjasní a príde ráno.
Ale letné noci nebolia. Do letnej noci sa človek môže ponoriť ako do hebkého zamatu - hladká ho na koži ako letná láska, ako milenec bozkáva celé telo. V letnej noci sa človek prechádza vonku pod hviezdami, pri vode, kde všetko vonia a tiché zvuky sú upokojujúce. Za letných nocí je skoro škoda spať.
A potom príde bledomodrý úsvit.

Po povrchu

- Ako sa máš?
- Dobre, nič zásadné neriešim.
- To ti závidím - povedala kamarátka a potom sme celý večer rozoberali jej rozpadávajúce sa manželstvo.
Občas ma zarazí, ako málo ľudia berú ohľad na vlastné city keď ide o vlastné citové záležitosti.
A pritom niekedy stačí položiť jednoduchú otázku:
Čo vlastne v skutočnosti chceš? Čo by si skutočne potrebovala?
Áno, otázka je to ľahká. Ťažká je samozrejme odpoveď.
A pritom by stačilo počúvať samého seba. A byť k sebe úprimný.
Moja pubiška by napríklad potrebovala nové kvietkované balerínky. Len tak si našuchnúť na nohu a vybehnúť do letného dňa - za priateľmi do krčmy, poskakovať si po letnom rozpálenom asfalte, pozorovať svoj tieň a tešiť sa z nich. A zopár veselých tričiek k tomu. Sukničky už má.
Veru, začalo nás baviť nakupovať - moju pubišku aj moju dospeláčku - nesmierne nás to baví.
Stala sa totiž taká vec: schudla som. A to o jednu až dve konfekčné veľkosti. Nemám si čo obliecť, všetko mi je veľké. A baví ma to. Prvýkrát v živote sa cítim vo svojom telíčku dobre. Prvýkrát ma bavia krátke sukničky, elegantné topánky a sexi tričká. Prvýkrát v živote som pekne opálená.
Veru, mám vcelku jasno, čo by som skutočne potrebovala:
- kvietkované balerínky
- veselé tričká
- tú peknú kabelku čo som minule videla v obchode, možno aj tú druhú
- zopár parádnych nových veľkých hlinených kvetináčov na balkón
a potom ešte:
- plávať v mori a vyhrievať sa na slnku
- chodiť celé dni po horách
- jesť jahody, čerešne, maliny a melóny
- zamilovať sa.
Veru - kĺžem sa po povrchu a je to pre mňa zásadné.