utorok, januára 22

Lota Lota

Tak naša pubiška už má nový domov. Mne je trochu smutno, tmavá beštia chlpatá smutne vymňaukáva a hľadá ju, lebo stratila kamošku na šantenie a bitky a svetlá beštia chlpatá si konečne oddýchla, lebo má svätý pokoj a plnú misku, z ktorej jej nikto neodjedá.
Lota - divoká beštia a prítulné mačiatko. Potrebuje sa vyšalieť, vyblázniť a potom sa nechať trošku pohladkať a potúliť sa. Objavovať nové veci a skúmať hranice. Je drzá a smelá. Dovoľuje si na staršie beštie, občas jej to prejde, občas dostane po držke. Vystrkuje drápy, cerí zuby. Natŕča chrbátik, zadok vystrkuje. Naháňa si do kruhu vlastný chvost, najradšej na nebezpečných miestach. Rachoce, dupoce, škriabe, rámusí, dubasí. Votrie sa do pozornosti a vzápätí sa beží schovať. Nikdy si nedá siahnuť na bruško ale spí sebavedome bruchom nahor, akoby bola presvedčená, že jej sa nič nemôže stať.
Pripomenula mi vlastnú pubertu, ktorú som vlastne ani nemala. Musela som rýchlo dospieť. Chýba mi dospievanie. Čas divokých, bezstarostných, polodetských-polodospelých výčinov. Zakázaného ovocia. Prvých nešikovných lások a dospeláckych vecí konaných z detskou nevinnosťou.
Bezelstný, otvorený, smelý, zábavný a hravý pohľad na svet. Niekedy sa snažím ten čas vrátiť. Je to zábavné.
Niečo som sa v tomto smere od Lotky naučila. Určite sa mi to zíde.
Prajem si z celého srdca, aby mala pubiška skvelý a láskyplný nový domov.

nedeľa, januára 13

Cica nežer

Nežer moja, tvoje telíčko vôbec nepotrebuje všetok ten cukor a tuk, ktorý do neho neustále cpeš. A tvoje zuby už vôbec nie. Pozri, veď im to ani trochu nechýba. Ach, konečne pocit hladu, aké zaujímavé - opäť ho cítiť. Veru tak, ten klamný pocit blaha nezaženie nudu, nespokojnosť, prázdno alebo stres, ktoré možno cítiš.
Nežer moja milá, namiesto toho daj telíčku niečo zdravé a dobré, niečo čo si urobíš vlastnými rukami, s láskou a chuťou a potom si to aj vychutnáš. Nežer, ale pomaly vychutnávaj, nechaj si čas, sústreď sa na to, čo do seba dávaš. Naplánuj si jedlo, zaveď pravidelnosť, neprežieraj sa, nepotrebuješ to, a telíčko už vôbec nie. Bo telo nie je len bezvýznamná schránka, ktorá nosí dušu týmto svetom. Umožňuje ti vychutnať si všetky dobré veci, cítiť ich na jazyku, vnímať ich očami, premrviť v prstoch. Zaslúži si trochu dobrého zaobchádzania. Nerob mu zle ale pekne sa mu poďakuj, že ti slúži.
Nežer cica, ale pekne jedz a vychutnávaj.

nedeľa, januára 6

Svet zmrzol

Z neba padajú kryštáliky ľadu. Dažďová voda zmrzne ešte predtým ako dopadne na zem, obaľuje konáre stromov do ľadových klepiet, skôr než skĺzne na terasu zamrzne na malé tenké cencúle visiace z okraja zábradlia. Všetko je studené a tiché. Zmrzol aj televízny signál, tak neviem ako dopadlo so Snehovou kráľovnou. Tentoraz zvíťazila a pokryla celý svet svojimi ľadovými bozkami.
Predstavujem si, ako sa korčuľujem na terase - v elegantnom kabátiku lemovanom kožušinkou a huňatej baranici - vykrúcam piruety a smejem sa s lícami do červena na niekoho, kto ma chytí do náručia skôr ako spadnem.
Ale všade je len ľad a mráz, aj v izbe je zima ako v chladničke. Je čas schovať sa pod perinu s knihou a vareným vínom skôr, než zamrzne aj počítač.

utorok, januára 1

Novoročná

Stála som na balkóne a pokúšala sa zamiesť špinavý roztopený sneh do odtoku. Niežeby malo nejaký význam upratovať balkón, ešte tam do jari nasneží a naprší plno smogu. Ale potrebovala som čerstvý vzduch a niečo čím sa zamestnám. Mala som opicu a akútny záchvat nasranosti. Mala som urobené príjemné plány a musela som ich zmeniť.
Odtok z balkóna je urobený nahouby, takže tá hnusná čierna voda z neho stále vytekala naspäť. Vyhŕkli mi slzy bezmocnosti a jedu, ako malému usoplenému decku. Plakala som nad zbytočnosťou akýchkoľvek plánov, akéhokoľvek úsilia. Akokoľvek sa môžem snažiť zamiesť špinu preč, aj tak znovu pritečie naspäť. Je úplne zbytočné sa o niečo snažiť.
Myslela som na teba, ako som sa k tebe pred rokom na tom istom balkóne túlila a na to, že na Nový rok je lepšie plakať nad zlomeným srdcom ako nad prázdnym životom.
Myslela som na jeden príšerný Silvester strávený v zapadnutej dedine menom Krámy s podivnými ľuďmi a mojou kamarátkou Ruženou. Celý večer nahouby, ale o polnoci sme stáli pred chalupou, opito sa držali okolo ramien a vykrikovali - Aký bude tento rok?!? Skvelýýýýýýýýýý! - Ako nejaké zaklínadlo. Ako dve strigy, ktoré vyvolávajú všetkých dobrých duchov nech ich sprevádzajú celým rokom. Ráno sme sa príšerne zlískali panákmi Baileys a chodili po vesnici a práskali pirátov popred okná ctihodných občanov.
Ten rok bol fakt skvelý.
Tak ako Ružena, ktorá má dar neskutočnej chuti a radosti do života. Dokáže si ho užívať na plné pecky, tešiť sa z malých vecí a skutočne veľkým problémom sa postaviť s humorom a silnou vôľou. Myslím na ňu teraz často. Nemám ten jej dar, ale konečne začínam mať pocit, že to celé dáva zmysel. A že v živote treba skutočne hľadať radosť a spokojnosť a užívať si ich kým sa dá.
Možno treba niekedy použiť metodu zenové navigace podľa Dirka Gentlyho: Nájdite si niekoho, kto vyzerá, že vie kam ide, a nasledujte ho. Možno sa nedostanete tam, kam ste chceli ísť. Ale určite vás dovedie tam, kde potrebujete byť.
Ja som dnes vďaka zmeneným plánom našla pizzeru v našej štvrti, o ktorej som doteraz nevedela. Možno v nej robia dobrú pizzu. Pôjdem ochutnať.


Prajem si svetlo, radosť, humor a pohodu do nového roku.
A aj všetkým, ktorí ich chcú tiež.