Keď zhasneš

Kupuješ si lampu. Starú bakelitku, ktorú považuješ za krásnu. Svietila ti na koleji na skriptá a na začiatku prázdnin si si dal pár pív za zálohu 40,- Kč, na ktorú ti ju požičiavali.
Rozosmutnilo ma to. Chcela by som s tebou zdieľať tieto malé veci. Tak ako tvoje bývalé a budúce lásky. Chcela by som byť s tebou aspoň jeden jediný raz v ten okamih, keď ju zhasneš a pôjdeš spať.

Ondatre

Naše priateľstvo trvá už tak dlho. Od našej zálesácko-indiánskej puberty. Behali sme po lese, rozprávali sa v morzeovke, zakladali oheň, stavali típí a viazali Uzlíky Priateľstva. Dávalo to vtedy zmysel. V mojom živote v tom čase hádam jediný. Zachránilo ma to od oveľa väčších následkov.
Lenže bolo to už tak strašne dávno. Potom sme si postavili každá svoje típí. Najprv na druhom konci lúky, potom na druhom konci lesa. Teraz sa mi zdá, že na opačných koncoch pohoria. Rozprávame každá svojim jazykom, hoci je náš rodný. Ale niektoré veci pomenúvame inak, niektoré javy ani pomenovať nevieme, alebo nechceme. Každá udržujeme vlastný oheň. A trochu inak. A je to všetko v poriadku. Je skvelé, že sme si našli každá svoju lúku kde postaviť típí. Nových susedov, s ktorými môžeme sedieť pri ohni(vej vode) a rozprávať vlastným miestnym nárečím. Všetko je oukej.
Akurát mne sa už nechce prekračovať to pohorie a pokúšať sa porozumieť tvojmu nárečiu. Aj keď mi vysielaš dymové signály. A nevieš, prečo neodpovedám. Či ma neprepadol nepriateľ a nepozabíjal v dedine všetky ženy a deti. Či som prežila tuhú zimu, keď bolo zveri málo a dreva na oheň tiež. Neboj sa, všetko je v poriadku. Típí stojí, jesť mám čo, lov je dobrý a oheň horí. Len už nevnímam tvoje dymové signály spoza pohoria. Nejako som im prestala rozumieť a ani sa mi nechce ich ďalej lúštiť.
Občas sa to stáva. Že medzi ľudmi vyrastú lesy a ani si to nevšimnú, lebo každému je na tej svojej lúčke dobre. A neexistuje také dlhé lano, na ktorom by sa dal ten uzol priateľstva ešte zaviazať.
Možno občas uvidím tvoj odraz v tečúcej rieke a pomyslím si na teba. A budem dúfať, že tvoje típí stojí, jesť máš čo, lov je dobrý a oheň horí.
Sova

Things that make me happy

Keby som náhodou zabudla.

- prechádzka po nábreží v podvečernom svetle
- keď fičím na bicykli a zapadá slnko
- keď sedím s priateľmi, ktorí zanietene diskutujú a ja môžem len ticho sedieť a vychutnávať
- keď sedím s priateľmi a zanietene diskutujem
- keď sedím s priateľmi
- spokojne pradúca mačka
- malebne pohodená mačka
- Liptov. Praha.
- keď mám pod nohami Cestu. dobrý stop
- akékoľvek jedlo od ER, napísané alebo uvarené
- naozaj užitočná práca
- pochvala za dobre urobenú prácu
- milovanie, po ktorom sa od srdca smejem
- písanie. dobré písanie ešte viac
- Denník Bridget Jonesovej
- terrypratchett, harrypotter
- jedno orosené načapované v správnej chvíli
- zvítanie sa na stanici
- cesta niekam, kde ma čakajú
- more
- kvetináč rozkvitnutý vďaka mne
- západ slnka, východ slnka, večer pod hviezdami
- rozsvietený vianočný stromček a pod ním darčeky
- láskyplné myšlienky na milovanú osobu
- keď sa podarí dobrý vtípek
- dobrý fotografický úlovok
- sánkovanie. plávanie. tanec. od srdca

Zahodiť ťa do koša

Fíha. Niekedy to človeka udrie priamo do tváre a ani to už nečakal. Že to ešte bude bolieť. Že po facke štípe líce. Že ešte niečo cíti. Že úder môže byť až taký silný, že človeku vyhŕknu slzy. Že je bolesť stále taká neznesiteľná ako predtým. Fíha. Aké prekvapivé.

Vkrádaš sa nenápadne a zákerne ako trójsky kôň. Vlámeš sa a zahackneš mi srdce. Zadávaš príkazy čo nemajú zmysel. Zničíš základné funkcie.

Chcela som ťa pokrčiť a zahodiť do koša.
Na teba však nestačí jednoduchý dilít, ba aj ignore je na teba krátky. Vysypať s tebou kôš je málo. Asi budem musieť preformátovať. A nainštalovať nový operačný systém. S odolným antivírom. A postaviť riadne vysoký a nepriestrelný fireWALL.

Hádam ťa už potom prestanem milovať.

Zastrelená

Zastrelili ma výstrelom z dela. Sedela som učupená pri stene, niekto sedel vedľa mňa, niekto blízky. Nebála som sa. Moje telo sa rozprsklo na tisíc drobných čiastočiek. Nebolelo to. A to ma udivilo. Moja duša sa vznášala, necítila, nič ju nebolelo, iba bola trochu začudovaná, prečo je ešte tu. Keď už som dávno mŕtva.
Zdá sa, že smrť nebolí. A duša zostáva. Ktovie, či sny vedia ako to v skutočnosti je.

Cannot See Without You

Chýbal si mi, hoci si tam so mnou nikdy nebol. A predsa. Vidieť tvojimi očami bolo zábavné. Nebol si tam, a predsa si kráčal vedľa mňa, ukazoval mi krásu a mohla som ju s tebou zdieľať. Tešila som sa ako ti všetko porozprávam a zasmejeme sa na tom.
Bez teba som ako slepá, bez teba necítim, nevidím, nedýcham, nežijem. Bez teba existujem - nezmyselne, bezcieľne, prázdne, motám sa svetom a ten je celý sivý. Plechový plecháč za dedinou prázdno duní, ako hlava po kocovine, vyschnuté srdce hrkotá v hrudi, nebolí, necíti. Studený vietor preniká do kostí, chlad ako nôž krája telo, ale to necíti takmer nič. Bez tvojich očí moje nevidia. Bez tvojho pohľadu je celý svet sivý a prázdny. Sneh je studenší, stromy sú holé, kopce sú strmé, nevládzem. Nemôžem s tebou zdieľať svoj svet. A už ma to ani nebolí. Necítim vôbec nič.
Bez teba som ako slepá, bez teba necítim, nevidím, nedýcham, nežijem.
A je mi srdečne jedno, či Bohumil Sláma vyhrá majstrovstvá v kosení kosou.