Konferencia bola skvelá. V stredu večer som sa votrela na oficiálnu chľastačku, na Révovom nádvorí Klementína. Nádherné miesto s viničom ťahajúcim sa po stenách, slnečnými hodinami, fontánou s čítajúcimi ľuďmi sediacimi na okraji, kde jazzová kapela ilustrovala nemiestne sa objedanie studeným a teplým bufetom a popíjanie vína a piva. Dala som si pivko, prechádzala medzi ľuďmi a hľadala staré známe tváre. Z minulého života. Ktorý už nie je môj. Rozprávala som sa s niekoľkými českými kolegami, je to veľká radosť baviť sa s ľuďmi, ktorí svoju prácu milujú a navyše ju berú s nadhľadom a humorom. Vždy som ich za to obdivovala. Tentoraz bolo zaujímavé rozprávať sa o problémoch, ktoré sa mňa už nedotýkajú, ale stále sú pre mňa zaujímavé, človek získa veľmi príjemný odstup a sloboodu. Bol to veľmi príjemný večer.Posledný deň konferencie som ráno vstala, lebo bola najzaujímavejšia sekcia o Webe 2.0 - veľké buzz word. Ktorého sme súčasťou. Cez obed som sa bavila s jedným pánom, ktorého som spoznala na inej konferencii, kde sme sa pri alkoholických nápojoch bavili o nejakom strašne strašne odbornom a špecializovanom probléme, o ktorom som ja nemala ani páru ale on o tom rozprával s veľkým zaujatím. Baví ma to. Bol úplne nadšený návrhom budovy Národní knihovny a vysvetľoval mi prečo to bude skvelé. Je to veľmi zvláštny projekt, proti ktorému by som nič nemala, keby tam bol štadión alebo detské centrum. Ale budovu takejto inštitúcie sa nehodí. Zaujímavé je, že českí odborníci s ktorými som sa bavila, proti nej vlastne nič nemajú.
Po obede som už tradične zašla do Riegráčov na malé pivo a pauzu, malý nádych a výdych. Chodím tam často. Jednak je to hneď na kopci nad miestom, kde je konferencia. A okrem toho mám taký čudný, iracionálny a asi hlúpy pocit, že keď tam budem chodiť tak sa mi podarí stlačiť imaginárnu klávesu Undo a všetko sa odstane. A čapujú tam dobré pivo pod gaštanmi. Cestou dolu som naliala tatramliečko kočičkám. Už som ich potom nevidela, asi sa schovávali pred úpekom niekde v tieni a spali spánkom spravodlivých šeliem.
Keď skončila konferencia, zašli sme s kamoškou (tiež súčasť bývalého života, s ktorou sa doma nedokážeme stretnúť, ale teraz prišiel ten čas) zašli do Riegráčov na dve pivká a nakladaný hermelín jedna báseň. Sedeli sme pod gaštanmi a diskutovali o živote, vesmíre, láske a vôbec. Potom sme sa v príjemnej náladičke skotúľali dolu Václavákom do kina Světozor na nový film Alice Nellis Tajnosti. Hlavnú úlohu hrá Iva Bittová a je proste skvelá. Bol to nádherný film, chytil ma za srdco, hodil mi ťažký kameň do žalúdka, trochu rozplakal a trochu rozosmial a pohladil dušu. Musela som to zapiť dvoma bavorákmi U Čarodějnic.
Je to zázračné mesto. Dávam sa do reči s neznámymi známymi ľuďmi a som schopná sa rozprávať o nových zaujímavých veciach, sama sa poflakujem po zahrádkach a vôbec mi to neprekáža. Smútok, ktorý by bol doma neznesiteľný, je tu nejaký ľahší, svetlejší a nezostáva príliš dlho. Plávam na modrom obláčiku, vo svete, ktorého nie som súčasťou a predsa sem patrím.
Obrázok: www.ikaros.cz
