Opustil ma Palec.Dosť ma to šokovalo.
Vraj už ho to so mnou nebaví. A že ho zanedbávam. Neumývam, nekrémujem, nelakujem. Je samý mozoľ lebo naňho nedávam pozor. Že už má dosť tých škrabancov od mačiek. Chcel by voňať mydlom, pravidelne byť pestovaný, chce svoju dávku nechtíkovej indulony ráno a večer. Občas nejaký vkusný lak - decentný perleťový na všedný deň a hravo trblietavý na flám.
Že si našiel inú ruku, presne tam zapadá, chýbal tam už dávno. Budú ho tam pestovať ako v rukavičke, žiadne omrzliny, žiadne šrámy. A ten výber lakov čo tam majú! Tam si ho budú vážiť a starať sa oň. Pravidelne ho namažú Zaslúži si to. Tam mu bude konečne dobre.
Tak sa šokovane dívam na svoj kýpeť. Je odpudivý, nechutný. Ako s ním pôjdem medzi ľudí? Budú si hovoriť - aha, to je tá mrzáčka. Tak jej treba, nestarala sa, nemazala, nelakovala. Zanedbávala, čo mohla iné čakať. Môže si za to sama. Je to jej vina. Iba jej.
Veru, neviem teraz čo si počať. Bez Palca nie je žiadny život. Bez Palca nie je zábava. Bez Palca neviem jesť, neviem piť, neviem žiť. Neviem vychutnávať. Neviem ako budem grilovať. A dvíhať poháre s pivom. Bez palca nie je Život.
Povedal, že ma bude chodiť navštevovať. Že dáme pizzu a pivo. Ugrilujeme dáku flákotu. A trochu sa pobavíme. Už ho vidím ako príde s tým čerstvým lakom lesknúci sa šťastím. A mne iba pripomenie ako mi chýba, aký je život prázdny. A bude jasné, že patrí úplne inam. K iným štyrom prstom, k úplne inej ruke, na ktorú prirástol, ktorej je súčasťou. A patrí iba jej. Bude tam s ním. Vždy. Prítomná.
Kde tak zohnať nový Palec? Je nejaký obchod, kde mi ho predajú všetkými desiatimi? Či radšej z druhej ruky?
Znechutene zízam na svoj kýpeť. Je odpudivejší tým viac, že si za to môžem sama. Vždy mi bude pripomínať, aká som hlúpa, sebecká a bezohľadná. Dá sa s tým naučiť žiť. Ale aký život?
A. Je. To. Iba. Moja. Vina.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára