nedeľa, marca 30

Jar

Niekedy zabúdam, že už prišla. Tak aby som nezabudla.
Že ľady sa už dávno roztopili.

Stromy už kvitnú. A pučia.




Aprílová tráva vyzerá ako by ju niekto počarbal zvýrazňovačom.


A všade kvitnú kvety. Len tak samé od seba.

nedeľa, marca 16

Všedné zázraky

Boh má rád Zuzanu.
Celý týždeň bolo hnusne. V piatok lialo celý deň a vyzeralo to, že už sa nikdy nevyčasí. V pozvánke na oslavu jej narodenín stálo: "Jedine že by pršalo. Ale pršať nebude."
Vraj sme ju k tej oslave dotlačili. Tak si to máme vyžrať. S radosťou. Je to najlepšia kuchárka akú poznám v strednej Európe a mojom priľahlom okolí, varí s láskou, fantáziou a vtipom.
V sobotu ráno svitol nádherný deň. S modrou oblohou bez mráčika, so slniečkom, ktoré hrialo tak, že sa dalo sedieť vonku v krátkych rukávoch, bez vetra, hoci mláky z predošlého dňa už boli vysušené. Všedný zázrak na obyčajný deň, ktorý sa stal výnimočným. Ktorý sme si urobili výnimočným. Tak ako vždy, keď sa stretnú priatelia, už ten fakt sám o sebe stačí na oslavu.
Menu:
Aperitív: gin tonic v kockách
Predjedlá: hermelín s orechovo-bylinkovou plnkou
Losos s dvomi druhmi bylinkového masla
Slaninkové závitky plnené sušenou slivkou alebo olivou
Hlavné jedlo: grilované mäso v dvoch druhoch marinády
Šalát: rukolový s avokádom a pomarančom
Dezert: rakvičky so šľahačkou a čokoládovými hviezdičkami sme si zhlobili.
Veru, oslávenkyňa si plne zaslúžila svoju zázračnú pivno-čokoládovú kyticu. Známe své lidi.
Kocky gintonicu ako aperitívu sme hojne miešali s vínkom, čo nám zabezpečilo pomerne rýchlu smrť. K tomu trochu slnka na hlavu, vôňa z grilu, jasný deň, slnko zapadajúce za nízke mraky a party prenesená do tepla izby. Ale keď sa vám s niekým dobre sedí, je celkom jedno kde ste.
Rozbili sme dva poháre. To je znamenie, že to bude dobrá grilovacia sezóna. Práve bola dôstojne zahájená.

Jaj, a brankár Sasu Hovi strelil gól.

Atonement

"Túžila mať minulosť niekoho iného, byť niekým iným, ako úprimná Fiona, s nepoškvrneným životom siahajúcim do budúcnosti a srdečnou, široko rozvetvenou rodinou so psami a mačkami, čo majú latinské mená, ktorej domov tvorí vychýrené centrum umelcov v Chelsea. Fiona nemusela urobiť nič, len žiť svoj život, kráčať vpred a čakať, čo sa jej prihodí. Ona sama zrejme prežije svoj život v jedinej miestnosti a navyše bez dverí."
Ian McEwan: Pokánie

pondelok, marca 10

Opustil ma Palec

Opustil ma Palec.
Dosť ma to šokovalo.
Vraj už ho to so mnou nebaví. A že ho zanedbávam. Neumývam, nekrémujem, nelakujem. Je samý mozoľ lebo naňho nedávam pozor. Že už má dosť tých škrabancov od mačiek. Chcel by voňať mydlom, pravidelne byť pestovaný, chce svoju dávku nechtíkovej indulony ráno a večer. Občas nejaký vkusný lak - decentný perleťový na všedný deň a hravo trblietavý na flám.
Že si našiel inú ruku, presne tam zapadá, chýbal tam už dávno. Budú ho tam pestovať ako v rukavičke, žiadne omrzliny, žiadne šrámy. A ten výber lakov čo tam majú! Tam si ho budú vážiť a starať sa oň. Pravidelne ho namažú Zaslúži si to. Tam mu bude konečne dobre.
Tak sa šokovane dívam na svoj kýpeť. Je odpudivý, nechutný. Ako s ním pôjdem medzi ľudí? Budú si hovoriť - aha, to je tá mrzáčka. Tak jej treba, nestarala sa, nemazala, nelakovala. Zanedbávala, čo mohla iné čakať. Môže si za to sama. Je to jej vina. Iba jej.
Veru, neviem teraz čo si počať. Bez Palca nie je žiadny život. Bez Palca nie je zábava. Bez Palca neviem jesť, neviem piť, neviem žiť. Neviem vychutnávať. Neviem ako budem grilovať. A dvíhať poháre s pivom. Bez palca nie je Život.
Povedal, že ma bude chodiť navštevovať. Že dáme pizzu a pivo. Ugrilujeme dáku flákotu. A trochu sa pobavíme. Už ho vidím ako príde s tým čerstvým lakom lesknúci sa šťastím. A mne iba pripomenie ako mi chýba, aký je život prázdny. A bude jasné, že patrí úplne inam. K iným štyrom prstom, k úplne inej ruke, na ktorú prirástol, ktorej je súčasťou. A patrí iba jej. Bude tam s ním. Vždy. Prítomná.
Kde tak zohnať nový Palec? Je nejaký obchod, kde mi ho predajú všetkými desiatimi? Či radšej z druhej ruky?
Znechutene zízam na svoj kýpeť. Je odpudivejší tým viac, že si za to môžem sama. Vždy mi bude pripomínať, aká som hlúpa, sebecká a bezohľadná. Dá sa s tým naučiť žiť. Ale aký život?
A. Je. To. Iba. Moja. Vina.

nedeľa, marca 9

Nočné dumky

Sú také dni. Keď život prekĺzava pomedzi prsty a všade je prázdno a ticho. Pozorujem čas ako plynie a ignorujem pocit, že by som mala niečo urobiť. Deň plný plánov, ktoré nakoniec nikdy neuskutočním. Myslím na ľudí, ako mi chýbajú, ale ignorujem telefón, nikomu nevolám, nikomu nepíšem. Nie som smutná, nie som veselá. Som proste prázdna. Ako keby som v taký deň ani nebola.
Vonku vietor rozfukuje dažďové kvapky a nízko nad zemou visia ťažké sivé mraky. Rozkopávam malé chumáče chlpov a prachu ale nepustím sa do upratovania. Ignorujem pocit hladu, až kým ma neprinúti urobiť nejaké jednoduché a rýchle jedlo. Na chvíľu si zdriemnem a zobudím sa o štyri hodiny unavenejšia a prázdnejšia než predtým. Púšťam si dobré filmy ale čochvíľa ma omrzia a tak ich ani nevnímam. Len tak zabíjam čas. V pondelok to budem ľutovať.
Ignorujem silný pocit, že mi ktosi chýba. Ignorujem smutnú pravdu, že trestám iba sama seba keď sa mu vyhýbam. Ignorujem neurčitý smútok z nenaplneného sľubu a malej nádeje, že sa niečo mohlo začať znovu a inak. V ignorácii som majster, cvičím sa v nej dlhé roky.
Budúci týždeň dostanem import rakvičiek z Prahy. Ešteže sa môžem aspoň na niečo tešiť.

štvrtok, marca 6

Set Them Free



Neviem kde berieš tú drzosť.
Vyhodiť ma z prvého miesta vo svojom srdci.
Nebyť tu pre mňa vždy keď si spomeniem.
Netráviť všetok svoj voľný čas iba so mnou.
Neuspokojiť sa s tým málom čo dostávaš a nechcieť už viac.
Drzák drzý. Sebecký. Bezohľadný.
No tak si teda choď. A hlavne buď taký šťastný, ako len dokážeš.
Ja si tu trošku podupem nožičkami a ručičkami od zlosti. Poplačem za všetkými tými perfektnými dňami, čo sme spolu strávili. Za tvojou bezmedznou láskou. Za tou ilúziou čo si mi dával celé tie roky a teraz si ju berieš preč. Vyzúrim sa. Vytrucujem.
A potom už budem schopná dopriať ti to tvoje šťastie z celého svojho okoralého srdca. Tešiť sa s tebou, lebo si to zaslúžiš ako nikto iný na tom svete. A držať všetky svoje palce nech to vydrží a budete žiť šťastne až kým nepomriete.