Včera bol proste:
pohodový, pomalý, plný obyčajných vecí, z akých sa vlastne skladá život. Deň, keď vám v hlave znie pesnička, ktorú spieva niekto so strašne príjemným, upokojujúcim hlasom, niekto koho dôverne poznáte a je vám s ním dobre. Úplne obyčajný perfektný deň. Nákupy na trhu, mäso a zelenina na grilovačku, ovocíčko do osviežujúceho ovocného šalátu, kvety do kvetináča na balkón. Odniesť domov, zaskočiť na osviežujúceho čapáka do krčmy na rohu. Pripraviť jedlo na gril, zasadiť kvietky, zaskočiť na pizzu a malé pivko-dve, kúpiť zabudnuté veci v potravinách a nanuk. Poflakovať sa po byte, každý po svojom, len si tak s niekým byť, s niekým koho chcete mať vo svojej blízkosti, lebo je proste fajn keď je pri vás.
Keď slnko zájde za roh, naštartovať gril, vytiahnuť stôl na balkón a nanosiť dobroty, privítať priateľov. Posedieť, pokecať, pogrilovať, popiť, pojesť. Až kým vyjdú hviezdy a svetlá mesta postupne pozhasínajú, až na pár pouličných lámp a neónov. Vietor sfúkne sviečky, priveje mraky a zopár kvapiek dažďa. Ale to vlastne vôbec nevadí. Svet je opäť na jeden večer naporiadku.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
znie to nadherne, az tak neskutocne idylicky... mam malo takych dni v poslednej dobe. a ta piesen... :)
jo, taketo dni su pre mna vzacne, je to skvele, ked sa clovek obklopi priatelmi.
ta piesen to uplne vystihuje :-)
Zverejnenie komentára