Balancing and bilancing 2008

Upratala som si v hlave.
Pomaly si upratujem vo vzťahoch.
Som spokojná ako už dávno nie a bola som po väčšinu roka.
Harry mi ukázal, čo je dospelosť a ja ten objav nosím ako talizman.
Zistila som, že Život je jednoduchý.
A treba ho brať po malých krokoch.
Schudla som 10 kíl a nepribrala som naspäť.
Objavila som radosť z pohybu.
A z dobrého jedla.
Našla som priateľov.
A znovunachádzam svoju rodinu.

Pomaly sa začína ukazovať budúcnosť. Moja vlastná, čo si ju vyberiem sama.

A v týchto rokoch už viem, že nemusím spasiť nikoho, iba seba. A to dokážem.

Zlupujem ťa po vrstvách

"Jak jsme pronikali škrabkami do hloubky, uvědomovali jsme si, že vlastně ryjeme do historie."

Zlupujem ťa po vrstvách. Každá bolí o niečo menej. Najprv sa mi zdalo, že si odsekávam časti vlastného ja. Potom som si odrezávala iba vrchnú vrstvu kože. Bolelo to čoraz menej a menej. Hojilo sa to, chcela som, aby sa to zahojilo. Potrebovala som ťa vytrhnúť z vlastného tela. Bolo to nezdravé, zlé, ako dieťa mimo maternice. Ako dobrá vec, ktorá sa nepodarila. Ako šťastie, ktoré nikdy nemohlo byť naplnené. Bolí to čoraz menej. Už len máličko. Už len akoby zranená pýcha. To sa dá prežiť. To nie je nič. Akoby to ani neexistovalo. Teším sa, keď prídem k zlupovaniu starej, stvrdnutej kože, čo sa dá odstrihnúť bezbolestne. Už sme takmer tam. Ešte je to chrasta, čo vyzerá zaschnutá, ale ešte trošičku bolí keď ju chceš zlupnúť.
Ale to už vlastne dávno nie je tvoj problém.
A ja už viem, že to dávno bola bolesť, ktorú budem vedieť zvládnuť sama.