piatok, júna 15

Something is wrong with this world

Ultimately wrong. Inak by ho neriadili vzťahy, ktoré vzniknú na základe hormonálneho poblúznenia. Inak by som mohla byť s človekom, ktorého mám rada. Ako koňa. Mohla by som byť s človekom, ktorý:
- je múdry
- je vtipný
- má najlepšie srdce na svete
- vie skvele variť
- rozumieme si ako nikdy s nikým iným
- sme tu jeden pre druhého. vždy.

Namiesto toho ma musia priťahovať:
- malí napoleoni s velikášskym komplexom
- zamindrákovaní despoti
- pekní blonďáčikovia s bezelstnou tváričkou
- a vôbec ľudia čo nemilujú mňa

Niekde sa stala chyba. Ja predsa nepotrebujem lásku so špeciálnymi efektmi, vybuchujúcimi ohňostrojmi a rozsiahlymi požiarmi v srdci a celom tele. Stačí mi obyčajná, bežná, nudná, všedná, každodenná láska. Ale ako to vysvetliť srdcu a telu?

nedeľa, júna 10

Under the stars with a friend ... sitting and drinking

Takmer som zabudla aké to je. Len si tak na chvíľu sadnúť. Nadýchnuť sa. Čerstvého vzduchu. Trochu príčetnosti. Priateľstva. So spriaznenou dušou. Je to jednoduché. Stačí otvoriť dvere, vyjsť von, vytiahnuť stoličku, zapáliť sviečku, otvoriť pivko. Viac k tomu netreba. Len si tak sedieť, nechať zapadať slnko a vychádzať hviezdy a vychutnať si ten pocit, čo je s nami tam. Prítomný. Že aspoň v tejto chvíli to všetko má nejaký zmysel. A človek nie je úplne sám, pre túto chvíľu, krátky okamih. Že niekto hovorí jazykom, ktorému obaja rozumieme. Alebo mlčí.
Nesúdime. Neriešime. Neplačeme. Len si tak sme a vieme, že nateraz je všetko tak ako má byť.

utorok, júna 5

Som túlavá mačka

Som túlavá mačka.
Hľadám si miestečko,
len na túto noc, len kým bude ráno, len trochu bezpečia a tepla.
Nikto ma nechce vidieť,
nikto nechce naozaj počuť môj hlas.
Ruka čo ma ešte včera kŕmila,
ma dnes odohnala preč.

Nikto ma nehľadá,
nikto ma nečaká,
nikomu nechýbam.
Nikto ma neľúbi,
nik po mne netúži,
svetom sa potĺkam.

Som túlavá mačka.
Svet pre mňa nemá miesto
a nikto ho v srdci nenájde.
Dnes v noci sa prikryjem len čiernou tmou.
Na svitaní zmiznem
a už ma nikdy neuvidíte.

nedeľa, júna 3

Stuff to do when you're feeling shitty

Urobte si veľký hrnček obľúbeného nápoja. Kávu s mliekom / kakavko / čaj s názvom Dobrá nálada/mlieko - to je vcelku jedno, len nech to je srdcu najbližšie a hlavne do veľkej a obľúbenej šálky. Ja som si urobila kávu s mliekom do obľúbeného hrnčeka. Zakusujte keksíkmi. Podľa mňa bude čoskoro vedecky dokázaný liečivý účinok mlieka a keksíkov na deti všetkých vekových kategórií. Káva s mliekom a chocolate chip cookies.
Stúľte sa do pohodlnej polohy na gauči/kresle/inom pelechu, kde sa cítite bezpečne a pokojne.
Obložte sa beštiami chlpatými, nepoznám nič upokojujúcejšie ako hladkať pradúcu mačku. Jedna zaliezla pod deku, ktorou som sa prikryla a nechala sa škrabkať na brušku. Jej pradenie počuť snáď na kilometer. Druhá mi vyliezla na brucho a slastne sa tam upelešila. Pradie tíško, poznám to len podľa slabých vibrácií keď sa jej dotknem. Všetka bolesť z brucha mi pomaly odchádzala.
Zapnite si niečo nenáročné v bedni. Napríklad Priateľov, neurazí, pobaví, je to vtipné a netreba pri tom rozmýšľať. Poteší aj cestopis Michaela Palina. Keď vidíte ľudí čo sa prcajú po Sahare, cez deň v šialenej horúčave, v noci v studenej zime, jedia iba kuskus s kozičkou čo ich predtým sprevádzala v karaváne, a za vrchol luxusného hotela považujú tieň stromu, ktorý nájdu v čase najväčšej obednej horúčavy, tak si pomyslíte, že vám vlastne až tak zle nie je.
Karavána dorazila do oázy, káva je dopitá, keksíky zjedené, beštie chlpaté pospali, je čas dať si šlofíka.

sobota, júna 2

Lásky čas sa skončil

Skončil sa lásky čas. Skončil sa máj. Aj Veľká Ilúzia sa skončila. Nezostalo nič. Iba prázdno. Veľké čierne bezodné.
Najšťastnejšie obdobie môjho života. Mám všetko, myslela som si. Každé ráno som škrabkala tú krásnu predstavu za ušami a ona spokojne priadla. Nič mi nechýbalo - srdce plné lásky, dobrí priatelia, niečo živé o čo som sa mohla starať, hladkať, pestovať, kŕmiť a zalievať.
Hlúpe ilúzie.
Každé ráno, každý večer, každú voľnú chvíľu keď sa prestanem zaoberať náhradnými myšlienkami, vidím to čierne prázdne nič, ktoré napĺňa môj život. Ešte aj priatelia sa stali takí vzdialení a nedostupní, šťastní a spokojní, spojenie sa prerušilo a ja ho neviem znovu nájsť.
A neviem nájsť ani dôvod, prečo to každý deň ťahať ďalej.

piatok, mája 25

World I'm not a part of anymore

Konferencia bola skvelá. V stredu večer som sa votrela na oficiálnu chľastačku, na Révovom nádvorí Klementína. Nádherné miesto s viničom ťahajúcim sa po stenách, slnečnými hodinami, fontánou s čítajúcimi ľuďmi sediacimi na okraji, kde jazzová kapela ilustrovala nemiestne sa objedanie studeným a teplým bufetom a popíjanie vína a piva. Dala som si pivko, prechádzala medzi ľuďmi a hľadala staré známe tváre. Z minulého života. Ktorý už nie je môj. Rozprávala som sa s niekoľkými českými kolegami, je to veľká radosť baviť sa s ľuďmi, ktorí svoju prácu milujú a navyše ju berú s nadhľadom a humorom. Vždy som ich za to obdivovala. Tentoraz bolo zaujímavé rozprávať sa o problémoch, ktoré sa mňa už nedotýkajú, ale stále sú pre mňa zaujímavé, človek získa veľmi príjemný odstup a sloboodu. Bol to veľmi príjemný večer.
Posledný deň konferencie som ráno vstala, lebo bola najzaujímavejšia sekcia o Webe 2.0 - veľké buzz word. Ktorého sme súčasťou. Cez obed som sa bavila s jedným pánom, ktorého som spoznala na inej konferencii, kde sme sa pri alkoholických nápojoch bavili o nejakom strašne strašne odbornom a špecializovanom probléme, o ktorom som ja nemala ani páru ale on o tom rozprával s veľkým zaujatím. Baví ma to. Bol úplne nadšený návrhom budovy Národní knihovny a vysvetľoval mi prečo to bude skvelé. Je to veľmi zvláštny projekt, proti ktorému by som nič nemala, keby tam bol štadión alebo detské centrum. Ale budovu takejto inštitúcie sa nehodí. Zaujímavé je, že českí odborníci s ktorými som sa bavila, proti nej vlastne nič nemajú.
Po obede som už tradične zašla do Riegráčov na malé pivo a pauzu, malý nádych a výdych. Chodím tam často. Jednak je to hneď na kopci nad miestom, kde je konferencia. A okrem toho mám taký čudný, iracionálny a asi hlúpy pocit, že keď tam budem chodiť tak sa mi podarí stlačiť imaginárnu klávesu Undo a všetko sa odstane. A čapujú tam dobré pivo pod gaštanmi. Cestou dolu som naliala tatramliečko kočičkám. Už som ich potom nevidela, asi sa schovávali pred úpekom niekde v tieni a spali spánkom spravodlivých šeliem.
Keď skončila konferencia, zašli sme s kamoškou (tiež súčasť bývalého života, s ktorou sa doma nedokážeme stretnúť, ale teraz prišiel ten čas) zašli do Riegráčov na dve pivká a nakladaný hermelín jedna báseň. Sedeli sme pod gaštanmi a diskutovali o živote, vesmíre, láske a vôbec. Potom sme sa v príjemnej náladičke skotúľali dolu Václavákom do kina Světozor na nový film Alice Nellis Tajnosti. Hlavnú úlohu hrá Iva Bittová a je proste skvelá. Bol to nádherný film, chytil ma za srdco, hodil mi ťažký kameň do žalúdka, trochu rozplakal a trochu rozosmial a pohladil dušu. Musela som to zapiť dvoma bavorákmi U Čarodějnic.
Je to zázračné mesto. Dávam sa do reči s neznámymi známymi ľuďmi a som schopná sa rozprávať o nových zaujímavých veciach, sama sa poflakujem po zahrádkach a vôbec mi to neprekáža. Smútok, ktorý by bol doma neznesiteľný, je tu nejaký ľahší, svetlejší a nezostáva príliš dlho. Plávam na modrom obláčiku, vo svete, ktorého nie som súčasťou a predsa sem patrím.

Obrázok: www.ikaros.cz

streda, mája 23

Unconditioned Love

I wish I was able to love
purely, wholeheartedly, unconditionally
not asking
not demanding
not expecting
not wanting
Anything
Just cherishing every moment I spend with iou
Because every moment WAS SO NICE
Don't understand why I wanted
More
and more
and more
It just does not make any sense

I love you
And I don't know
Why I want you
To love me back