Vyhoďte ma z kola von!

Kolo kolo mlynské

točilo sa znovu a znovu, nezmyselne a donekonečna. A my traja v ňom. Jeden dával, druhý dostával. Od jedného som dostávala, druhému dávala. Ešte sa aj rovnako volali, aj keď každý v inom jazyku. Dokola. Dokola.

za štyri rýnske

Veru, nestálo to ani za deravý groš. Karmický. Kruh. Nepustí. Nikto nesmel von, nikto nesmel dnu. Dokola. Dokola. Klapy klop.

kolo sa nám polámalo

Až som sa raz pustila. Zdvihla ruky k nebu a pustila ich von. Ten pocit slobody je úžasný, ako nás odstredivá sila spomaleným pohybom vymrštila každého na inú stranu. Zrazu sme voľní ako vtáci.

a do vody popadalo urobilo
BÁC
Zaplaťpánboh.

All the children sing:
Instant karma's gonna get you

Nočná mora

Ako nočná mora, čo poletuje za noci v tuneli bez konca, zdalo sa mi, že si svetlo. Ako nočná mora, čo ju priťahuje horúca lampa. Ako nočná mora čo splašene búši o žiarovku až sa spáli.
Ako nočnú moru neónová lampa, tak si ma priťahoval. Studené, biele svetlo.

Až svitol deň a s ním ostrý, teplý, slnečný jas.

Ale pre nočné mory slnko nesvieti.
Niekedy v noci mora priletí. Hľadá svoju neónovú lampu.
Strašidelná. Smutná.
Zas je tu.

Len chvíľu

Čistila som si zuby natiahnutá na lehátku na balkóne. Dvadsať minút, poctivo, ako každý večer. Svietili hviezdy a mesto už pomaly stíchlo, takto okolo polnoci. Mačky si vylihovali na stále ešte teplých dlaždiciach a vychutnávali si čerstvý vzduch po horúcom letnom dni. Aj ja som si vychutnávala čerstvý vzduch. Moje kvety voňali.
Zahľadela som sa na ozdobné vlysy na fasáde nášho soc.real. domu. Že aké sú pekné. A zrazu som si spomenula na teba. A útržok nejakej debaty, ktorú sme viedli. O dlaždiciach na balkón.
- Jo, ty žluté a bordové by se ti tam hodili, je to taky taková socrea - povedal si niečo v tom zmysle.
A zrazu som prudko zatúžila, aby si tu bol so mnou. Naliehavo, neodbytne.
A v ďalšej chvíli ten pocit preč.
Fyzická vzdialenosť medzi nami sa nezmenila. Vždy bola rovnaká, len som to nechcela vidieť.
A tá druhá vzialenosť tiež.
Len
ma
už
prestala
bolieť.

Monster of Silence

Vyrástla medzi nami Obluda Ticha. Objíma ma svojím hnusným, šupinatým, ľadovým telom a zatína do mňa svoje drápy. V tom tichu počujem tú vzdialenosť, čo narástla medzi nami. V tom tichu takmer nečujne šumia jednotky a hlavne nuly. Nás sa už netýkajú. V tom tichu počujem tú smutnú pravdu. Že si ma nikdy nemiloval.
Kŕmiš tú Obludu veľkými šťavnatými kúskami Významného Mlčania. Rastie. Celú ma objíma, zapcháva ústa, nemôžem dýchať, nemôžem hovoriť, nemôžem písať. V tom tichu mi premieta strašidelné obrázky o mojej malosti, hlúposti, oddanosti, závislosti a žiarlivosti. Vidím ich tisíckrát zväčšené na očnom pozadí. Nemôžem ujsť.
Snažím sa ju ignorovať. Niekedy sa mi to podarí, ale vždy znovu ma ovanie svojím smradľavým, zeleným dychom plným smútku.
A ja mlčím.

Stíska sa mi za tebou

Chýbaš mi.
Chýba mi to nekonečné večerné vykecávanie.
Chýba mi to zdieľanie každodenných maličkostí.
Chýba mi tvoj nadhľad a humor. Tvoje dobré rady.
Chýba mi ten pocit, keď som sa tešila ako zapnem počítač hneď ako prídem domov.

Mrzí ma, že ti nemôžem porozprávať všetky tie malé bezvýznamné vecičky:
Ako miniKocúr terorizuje beštie a tmavé zlatíčko ako sa na neho zlostí, ale teraz som ich načapala spať spolu pod radiátorom v kúpeľni.
Ako sa ten malý diktátor ku mne v noci prikmotrí, ľahne si mi na krk a spustí vrtuľku - pradie, pradie až kým sa zas nezahryzne.
Tie všetky hlúposmiešne historky z práce, ktorá začína byť neznesiteľná, keď sa s tebou nad ňou nemôžem zasmiať.
Ako mi na balkóne dozrievajú ešte tri koktajlové paradajky. A aké nádherné leto som tam mala. Že končíme grilovaciu sezónu sériou kapurkových grilovačiek. Asi by si nevedel čo je kapurková.
Ako som kamarátke nasľubovala článok do naozajského časopisu. O knižniciach. A teraz neviem ako mám začať.
A sto ďalších.

Stíska sa mi za tebou, až to bolí.
No nič, pustím si znovu album, ktorý počúvam stále dokola:

To Iou - My Most Beautiful Virtual Love

Trávili sme spolu nekonečné hodiny. More večerov, ktoré sme sa spolu rozprávali. Tých tisíc vecí, čo sme spolu zdieľali. Každodenné malé bezvýznamné príhody, nálady, plány, starosti a obavy, radosti, poháre vína, hádky a súznenia. Všetky tie malé ničotné vecičky, z ktorých sa skladá život. Prvý ranný pozdrav a posledné večerné prianie na dobrú noc.
Virtuálne.
Zdieľali sme dovolenky, výlety, nákupy a filmový festival v Karlových Varoch. Chľastačky, víkendy, cesty električkou.
Virtuálne.
Mobilné aplikácie pre ICQ boli pre mňa ôsmym divom sveta.
Mala som pred očami tvoj obraz neustále. Nie tvoju tvár, ruky, vlasy ani pery ako stvorené na bozkávanie. Ani sexi materské znamienka na tvojom stehne. Tie skutočné boli dokonalé dosť.
Ani tvoje dobré srdce, chytrú hlavu, zmysel pre humor a ochotu počúvať. A porozumieť. Tie boli dosť skutočné aby ich bolo treba maľovať.
Maľovala som si obraz. Obraz budúcej reality z nášho virtuálneho sveta. Reality, v ktorej ma budeš milovať. Reality, v ktorej budeme spolu tráviť nekonečné hodiny. More skutočných večerov, počas ktorých sa budeme rozprávať. Zdieľať bezvýznamné malé každodenné vecičky. Dovolenky, výlety, nákupy, chlastačky a filmové festivaly. Realitu, v ktorej ma vezmeš za ruku. Budeš ma milovať. Nie nenásytne, vyčítavo a previnilo. Ale nežne, láskyplne a srdcom. Obraz budúcej reality, ktorá už-už mala prísť. Zajtra. Každú minútu.
Obraz farebnejší s každým novým rozhovorom, s každým milým slovom, s každou malou vecou, ktorú si pre mňa urobil. Namaľovala som si realitu z nášho virtuálneho sveta.
Najhoršie boli naše stretnutia. Bral si mi moju farebnú realitu. Moju obľúbenú hračku. A nielen bral. Ukázal si mi, že je to len hlúpa detská hračka. Neskutočná, mŕtva.
A rozmaznaným deťom sa obľúbené hračky neberú.

Jěště mi scházíš

Jěště mi scházíš

Jěště jsem nepřivykla
že nepřicházíš
že se nenaloguješ.
Okno se neotevře,
"zdravííím" se neobjeví.
Že prostě jinde s jinou jseš.

Zbieram staré črepiny. Občas sa na nich porežem. Ale nevládzem ich vyhodiť. Ešte nie. Ešte naháňam ten starý prelud. A dúfam, že ho nikdy nedohoním. Ešte hľadám aj najmenšie tvoje stopy vo virtuálnom svete. Stačí sa mi na ne dívať. Nechcem viac.
Ani menej.
Neviem ťa nechať bežať.
A ty si už v skutočnosti dávno dávno preč. V skutočnosti si tu ani nikdy nebol.
V skutočnosti sme dve malé bezvýznamné zhluky jednotiek a núl na kremíkovom pieskovisku.

(iOU Were) My Ultimate Waterloo

Koľko totálnych zlyhaní. Koľko prehratých bitiek. Úplne prehratá vojna. Totálna porážka. Definitívny koniec.
Najprv som prehrala úvodnú šarvátku o príjemný víkend. Tá viedla k zásadnej prehratej bitke o to byť príťažlivou ženou. Neúspech sa dostavil aj v potýčke o to, byť dobrou kamarátkou. Prehrala som aj dôležitý boj o to, zostať aspoň človekom. A nakoniec som stratila aj príčetnosť. Zostalo zo mňa tupé zvieratko, odsúdené na porážku. A tá prišla čoskoro.
Divné. Ešte stále mi chýbaš. Ale vďaka tomu pocitu totálnej prehry a definitívneho zlyhania viem, že už sa nedá urobiť žiadny krok späť. Ešte stále mi je to ľúto. Že to dopadlo katastrofálne. Katastrofálnejšie ako Waterloo:

Unconditioned Love

I wish I was able to love
purely, wholeheartedly, unconditionally
not asking
not demanding
not expecting
not wanting
Anything
Just cherishing every moment I spend with iou
Because every moment WAS SO NICE
Don't understand why I wanted
More
and more
and more
It just does not make any sense

I love you
And I don't know
Why I want you
To love me back

Chcem len máličko

Ja už ďalej pokračovať nemôžem
vždy budem od teba čakať viac
a ty mi to nikdy nedáš
Nemôžem byť tvoja kamarátka
Lebo nikdy neprestanem dúfať

Stačila by mi len ilúzia
Stačili by mi omrvinky
Máličko
Tvoje telíčko
Nič viac
Ráno by som odišla
A o nič viac neprosila

Big Illusion Ends

No. Nemilo som prekvapila samu seba. Šokovala som sa. Takýto hysterický výstup sa mi nepodaril od čias, keď sa môj (vtedajší) frajer nevedel rozhodnúť medzi mnou a kamoškou čo sa skvele bozkávala a neobťažovala ho svojimi problémami. Svoje nesprávne rozhodnutie vybrať si mňa trpko oľutoval. Zdá sa, že ty sa vieš rozhodovať dobre.
Bol to krásny večer. Vratné lahve sa mi skutočne páčili. Dobre som sa pobavila. Chlapi sa asi pobavia viac, ale ženy s nadhľadom tiež. Navyše v mojom obľúbenom kine Aero - "kino ve kterém se budete vznášet". Starý kulturák. S držiakmi na rôzne veľkosti pohárov - od pollitrákov po poldecáky na sedadle pred vami. Niežeby som si tam niekedy niečo odložila. Ale tá možnosť sa mi strašne páčila. A zábavalo ma to.
Potom sme sa poflakovali po žižkovských kopcoch. S pivom v plastovom kelímku v ruke. Z bufáča na Parukářce bol až gýčovito krásny pohľad na Prahu. A na zapadajúce slnko nad sochou Žižku. Samí pankáči, psi, čapák do kelímku a "Girl, you really got me now" a iné vypaľovačky. Ďalšia strašne podozrivá hospoda na Žižkove s podozrivou zahrádkou vo dvore, na ktorú sa išlo cez záchody a tmavé chodby. "Žižkov má hospodu v každom dome".
Zahrádka v Riegráčích. Koniec pohodového večera. Neviem čo som vlastne chcela. Prišlo na to, kde budeme spať. Poslal si ma domov. Naštvalo ma to. V živote som neprosila o sex. Nemohla som to zniesť. Bral si mi hračku, čo som si vysnívala za výkladom. Bral si mi poslednú ilúziu.
Rovnako nadrbaný typ v električke prehodil smerom ku mne, keď si vypadol: Už jedem domů. A ja na to - už je načase. Uškrnul sa. Počul nás ako na teba revem niečo o tom, kedy ťa bude ďalšia holka prosiť o to, aby si ju pretiahol.
Can't face myself. I'm going slightly mad.
Milujem ťa. Alebo sa aspoň zubami-nechtami držím tej ilúzie lásky. Som ochotná urobiť pre to čokoľvek. Bez ohľadu na to, ako to zajtra bude bolieť. Urobila by som hocičo.
Dúfam, že ťa to definitívne vystrašilo a odradilo. A že už ma nebudeš kontaktovať. Pretože ja sa tej ilúzie vzdať nedokážem. A nechcem sa definitívne zblázniť.

Connected

Aká pohoda je si s tebou pomlčať. Nikdy by som neverila, že aj ticho môže ľudí spájať. Ešte pred časom by som ho považovala za neznesiteľné, bolestivé, plné zloby, rozčuľovalo by ma. A teraz mi nevadí. Stačí, keď ťa vidím. A viem že si tam. Neskoro večer, už si posledný, ja asi tiež. Všetci ostatní kamaráti už spia.
Možno už icqvákaš s nejakou inou. Nie. To si nechcem predstavovať. To sa mi do tejto pohody nehodí. Skôr listuješ wiki, Uncyclopediu alebo nejakú inú uletenú encyklopédiu na webe. Sťahuješ dačo z emuly. Upratuješ prográmky na cédéčkach. Alebo niečo úplne iné. Na tom vlastne ani nezáleží.
Ja si píšem blog, alebo sa poflakujem na obľúbených stránkach. Na tom tiež vlastne nezáleží. Proste sme spolu. Na iných koncoch drôtu. Tak strašne ďaleko a pritom tak blízko. Páči sa mi tento pocit. Páči sa mi toto ticho, čo nie je naplnené nulami ale jednotkami. Tak málo stačí, aby mal človek pocit, že nie je sám.

Keď zhasneš

Kupuješ si lampu. Starú bakelitku, ktorú považuješ za krásnu. Svietila ti na koleji na skriptá a na začiatku prázdnin si si dal pár pív za zálohu 40,- Kč, na ktorú ti ju požičiavali.
Rozosmutnilo ma to. Chcela by som s tebou zdieľať tieto malé veci. Tak ako tvoje bývalé a budúce lásky. Chcela by som byť s tebou aspoň jeden jediný raz v ten okamih, keď ju zhasneš a pôjdeš spať.

Zahodiť ťa do koša

Fíha. Niekedy to človeka udrie priamo do tváre a ani to už nečakal. Že to ešte bude bolieť. Že po facke štípe líce. Že ešte niečo cíti. Že úder môže byť až taký silný, že človeku vyhŕknu slzy. Že je bolesť stále taká neznesiteľná ako predtým. Fíha. Aké prekvapivé.

Vkrádaš sa nenápadne a zákerne ako trójsky kôň. Vlámeš sa a zahackneš mi srdce. Zadávaš príkazy čo nemajú zmysel. Zničíš základné funkcie.

Chcela som ťa pokrčiť a zahodiť do koša.
Na teba však nestačí jednoduchý dilít, ba aj ignore je na teba krátky. Vysypať s tebou kôš je málo. Asi budem musieť preformátovať. A nainštalovať nový operačný systém. S odolným antivírom. A postaviť riadne vysoký a nepriestrelný fireWALL.

Hádam ťa už potom prestanem milovať.

Cannot See Without You

Chýbal si mi, hoci si tam so mnou nikdy nebol. A predsa. Vidieť tvojimi očami bolo zábavné. Nebol si tam, a predsa si kráčal vedľa mňa, ukazoval mi krásu a mohla som ju s tebou zdieľať. Tešila som sa ako ti všetko porozprávam a zasmejeme sa na tom.
Bez teba som ako slepá, bez teba necítim, nevidím, nedýcham, nežijem. Bez teba existujem - nezmyselne, bezcieľne, prázdne, motám sa svetom a ten je celý sivý. Plechový plecháč za dedinou prázdno duní, ako hlava po kocovine, vyschnuté srdce hrkotá v hrudi, nebolí, necíti. Studený vietor preniká do kostí, chlad ako nôž krája telo, ale to necíti takmer nič. Bez tvojich očí moje nevidia. Bez tvojho pohľadu je celý svet sivý a prázdny. Sneh je studenší, stromy sú holé, kopce sú strmé, nevládzem. Nemôžem s tebou zdieľať svoj svet. A už ma to ani nebolí. Necítim vôbec nič.
Bez teba som ako slepá, bez teba necítim, nevidím, nedýcham, nežijem.
A je mi srdečne jedno, či Bohumil Sláma vyhrá majstrovstvá v kosení kosou.

Mám ťa rada

Za všetky tie dlhé večery, za celé to more slov, za všetky tie nosaté smajly, za ten hlúpy úsmev čo som nosila po uliciach a dával mi krídla. Dlhé mesiace.

Pre tvoje šialené vlasy, pre tvoje zmyselné pery, pre sexi znamienka čo som chcela pohladkať ale nikdy som nemohla. A koľkokrát. Napriek toľkým slzám, napriek červenému hnevu, napriek tej bolesti a nechápavému tichu. Keď si odišiel do silvestrovskej noci.
Láska sa nepýta, či môže vstúpiť, je proste tu, sedí mi na pleci ako nevyliečiteľná kocovina, rovnako bolí. Lenže potom pohladí, objíme, zahreje ako teplá deka, do ktorej sa môžem zabaliť. Ten šťastný úsmev sa nedá zabudnúť.
Viem, že máš rád tú kočičku z webu, tú čo nie som ja, tú vtipnú, krásnu, nezávislú, bezproblémovú a veselú. Vyrieši každý problém ľavou zadnou, zapradie, zaškrabká, stočí sa do klbka. Môžeš ju vypnúť.
Budem stále tu. Nemôžem kráčať s tebou. Nemôžem ťa objímať. Ale môžem ti priať šťastie, želať ti lásku, myslieť na teba so srdcom plným na prasknutie radosti. Popriať ti šťastnú cestu a dúfať, že bez problémov dorazíš. A nezabudni pivko na cestu. Aby si nepoblúdil a našiel domov.
Mám ťa rada. Na inom nezáleží.

Poisoned journey home

Krásny, voňavý, temer jarný podvečer, padajúci súmrak. Idem si domov. Bolia ma nohy, v topánkach čo nie som zvyknutá, celý deň. Ale idem. Musím chodiť, prevetrať hlavu, precvičiť telo, je to tak príjemné. Podchvíľou zavonia rozkvitnutý strom niekde z prítmia, vôňa pohladí, prekvapí, ešte je tak skoro. Marec. Rozsvecujú sa svetlá.
Ale ja to nevidím. Plná hnevu. Červená hmla pred očami. Stačí si spomenúť. Na teba. Taksimavytočil! A bolo to včera. Taksimanahneval!

Ale zrazu na tom už vlastne ani nezáleží.
Všetky ďalšie krásne, voňavé podvečery plné padajúceho súmraku už budú bez teba.

Už ťa

Už ťa nechcem vidieť. Ani počuť. Ani čítať.
Neviem ako sa od teba oslobodiť. Stále čakám. Stále dúfam.
Lebo už dávno ma nikto tak
nevidel
nepočúval
nečítal
nechápal
nepoľúbil
nerozčuľoval
nerozplakal
nerozosmial
nevytáčal

ako ty.

A ktovie či to nebola iba taká predstava teba. V mojej hlave. V mojej duši. V mojom tele. Chvíľu mi stačila. Ale už nemám čo zdieľať.