Zlupujem ťa po vrstvách

"Jak jsme pronikali škrabkami do hloubky, uvědomovali jsme si, že vlastně ryjeme do historie."

Zlupujem ťa po vrstvách. Každá bolí o niečo menej. Najprv sa mi zdalo, že si odsekávam časti vlastného ja. Potom som si odrezávala iba vrchnú vrstvu kože. Bolelo to čoraz menej a menej. Hojilo sa to, chcela som, aby sa to zahojilo. Potrebovala som ťa vytrhnúť z vlastného tela. Bolo to nezdravé, zlé, ako dieťa mimo maternice. Ako dobrá vec, ktorá sa nepodarila. Ako šťastie, ktoré nikdy nemohlo byť naplnené. Bolí to čoraz menej. Už len máličko. Už len akoby zranená pýcha. To sa dá prežiť. To nie je nič. Akoby to ani neexistovalo. Teším sa, keď prídem k zlupovaniu starej, stvrdnutej kože, čo sa dá odstrihnúť bezbolestne. Už sme takmer tam. Ešte je to chrasta, čo vyzerá zaschnutá, ale ešte trošičku bolí keď ju chceš zlupnúť.
Ale to už vlastne dávno nie je tvoj problém.
A ja už viem, že to dávno bola bolesť, ktorú budem vedieť zvládnuť sama.

Vyhoďte ma z kola von!

Kolo kolo mlynské

točilo sa znovu a znovu, nezmyselne a donekonečna. A my traja v ňom. Jeden dával, druhý dostával. Od jedného som dostávala, druhému dávala. Ešte sa aj rovnako volali, aj keď každý v inom jazyku. Dokola. Dokola.

za štyri rýnske

Veru, nestálo to ani za deravý groš. Karmický. Kruh. Nepustí. Nikto nesmel von, nikto nesmel dnu. Dokola. Dokola. Klapy klop.

kolo sa nám polámalo

Až som sa raz pustila. Zdvihla ruky k nebu a pustila ich von. Ten pocit slobody je úžasný, ako nás odstredivá sila spomaleným pohybom vymrštila každého na inú stranu. Zrazu sme voľní ako vtáci.

a do vody popadalo urobilo
BÁC
Zaplaťpánboh.

All the children sing:
Instant karma's gonna get you

Opustil ma Palec

Opustil ma Palec.
Dosť ma to šokovalo.
Vraj už ho to so mnou nebaví. A že ho zanedbávam. Neumývam, nekrémujem, nelakujem. Je samý mozoľ lebo naňho nedávam pozor. Že už má dosť tých škrabancov od mačiek. Chcel by voňať mydlom, pravidelne byť pestovaný, chce svoju dávku nechtíkovej indulony ráno a večer. Občas nejaký vkusný lak - decentný perleťový na všedný deň a hravo trblietavý na flám.
Že si našiel inú ruku, presne tam zapadá, chýbal tam už dávno. Budú ho tam pestovať ako v rukavičke, žiadne omrzliny, žiadne šrámy. A ten výber lakov čo tam majú! Tam si ho budú vážiť a starať sa oň. Pravidelne ho namažú Zaslúži si to. Tam mu bude konečne dobre.
Tak sa šokovane dívam na svoj kýpeť. Je odpudivý, nechutný. Ako s ním pôjdem medzi ľudí? Budú si hovoriť - aha, to je tá mrzáčka. Tak jej treba, nestarala sa, nemazala, nelakovala. Zanedbávala, čo mohla iné čakať. Môže si za to sama. Je to jej vina. Iba jej.
Veru, neviem teraz čo si počať. Bez Palca nie je žiadny život. Bez Palca nie je zábava. Bez Palca neviem jesť, neviem piť, neviem žiť. Neviem vychutnávať. Neviem ako budem grilovať. A dvíhať poháre s pivom. Bez palca nie je Život.
Povedal, že ma bude chodiť navštevovať. Že dáme pizzu a pivo. Ugrilujeme dáku flákotu. A trochu sa pobavíme. Už ho vidím ako príde s tým čerstvým lakom lesknúci sa šťastím. A mne iba pripomenie ako mi chýba, aký je život prázdny. A bude jasné, že patrí úplne inam. K iným štyrom prstom, k úplne inej ruke, na ktorú prirástol, ktorej je súčasťou. A patrí iba jej. Bude tam s ním. Vždy. Prítomná.
Kde tak zohnať nový Palec? Je nejaký obchod, kde mi ho predajú všetkými desiatimi? Či radšej z druhej ruky?
Znechutene zízam na svoj kýpeť. Je odpudivejší tým viac, že si za to môžem sama. Vždy mi bude pripomínať, aká som hlúpa, sebecká a bezohľadná. Dá sa s tým naučiť žiť. Ale aký život?
A. Je. To. Iba. Moja. Vina.

Set Them Free

Neviem kde berieš tú drzosť.
Vyhodiť ma z prvého miesta vo svojom srdci.
Nebyť tu pre mňa vždy keď si spomeniem.
Netráviť všetok svoj voľný čas iba so mnou.
Neuspokojiť sa s tým málom čo dostávaš a nechcieť už viac.
Drzák drzý. Sebecký. Bezohľadný.
No tak si teda choď. A hlavne buď taký šťastný, ako len dokážeš.
Ja si tu trošku podupem nožičkami a ručičkami od zlosti. Poplačem za všetkými tými perfektnými dňami, čo sme spolu strávili. Za tvojou bezmedznou láskou. Za tou ilúziou čo si mi dával celé tie roky a teraz si ju berieš preč. Vyzúrim sa. Vytrucujem.
A potom už budem schopná dopriať ti to tvoje šťastie z celého svojho okoralého srdca. Tešiť sa s tebou, lebo si to zaslúžiš ako nikto iný na tom svete. A držať všetky svoje palce nech to vydrží a budete žiť šťastne až kým nepomriete.

Just a Perfect Day

Včera bol proste:


pohodový, pomalý, plný obyčajných vecí, z akých sa vlastne skladá život. Deň, keď vám v hlave znie pesnička, ktorú spieva niekto so strašne príjemným, upokojujúcim hlasom, niekto koho dôverne poznáte a je vám s ním dobre. Úplne obyčajný perfektný deň. Nákupy na trhu, mäso a zelenina na grilovačku, ovocíčko do osviežujúceho ovocného šalátu, kvety do kvetináča na balkón. Odniesť domov, zaskočiť na osviežujúceho čapáka do krčmy na rohu. Pripraviť jedlo na gril, zasadiť kvietky, zaskočiť na pizzu a malé pivko-dve, kúpiť zabudnuté veci v potravinách a nanuk. Poflakovať sa po byte, každý po svojom, len si tak s niekým byť, s niekým koho chcete mať vo svojej blízkosti, lebo je proste fajn keď je pri vás.
Keď slnko zájde za roh, naštartovať gril, vytiahnuť stôl na balkón a nanosiť dobroty, privítať priateľov. Posedieť, pokecať, pogrilovať, popiť, pojesť. Až kým vyjdú hviezdy a svetlá mesta postupne pozhasínajú, až na pár pouličných lámp a neónov. Vietor sfúkne sviečky, priveje mraky a zopár kvapiek dažďa. Ale to vlastne vôbec nevadí. Svet je opäť na jeden večer naporiadku.

Something is wrong with this world

Ultimately wrong. Inak by ho neriadili vzťahy, ktoré vzniknú na základe hormonálneho poblúznenia. Inak by som mohla byť s človekom, ktorého mám rada. Ako koňa. Mohla by som byť s človekom, ktorý:
- je múdry
- je vtipný
- má najlepšie srdce na svete
- vie skvele variť
- rozumieme si ako nikdy s nikým iným
- sme tu jeden pre druhého. vždy.

Namiesto toho ma musia priťahovať:
- malí napoleoni s velikášskym komplexom
- zamindrákovaní despoti
- pekní blonďáčikovia s bezelstnou tváričkou
- a vôbec ľudia čo nemilujú mňa

Niekde sa stala chyba. Ja predsa nepotrebujem lásku so špeciálnymi efektmi, vybuchujúcimi ohňostrojmi a rozsiahlymi požiarmi v srdci a celom tele. Stačí mi obyčajná, bežná, nudná, všedná, každodenná láska. Ale ako to vysvetliť srdcu a telu?

Posledný dôkaz tvojej bývalej lásky

Posledný dôkaz tvojej bývalej lásky som dnes zahodila do koša. Ten, čo bol so mnou stále, aj keď som ho veľmi nevnímala, sedel si tam na polici, tíško, nevýznamne. Občas som ho vzala do ruky, použila z neho kúsok. Možno ani vtedy som si neuvedomovala, čo vlastne znamená. Ale niekde mimo rozumu sa vždy odvíjal ten príbeh, ako klbko ružovej hmly, čo ma vtedy obostrela, zastrela zrak, vytvorila ružový obláčik mimo reality, na ktorom som plávala ako v mori šťastia. Paríž, také strašné klišé, tam mohla prísť tá jediná chvíľa, keby si ma býval mohol zbaliť. Tak strašne si ma miloval, ja viem. Kúpala som sa v oceáne tvojej lásky a zalieval ma nekonečne príjemnými vlnami ružového blaha a spokojnosti. Ale iba tam, v tom vzdialenom meste, tak ďaleko od domova, od bežného života, od reality by som bola schopná, sa tomu poddať. Tam si zrazu vyrástol, dospel, zmužnel, získal istotu. Postaral si sa o mňa. Bol to jeden z najkrajších tripov môjho života.
Našťastie som odolala, aj tak si pre mňa trpel dosť.
Dnes je všetko inak, konečne si vstúpil do svojho vlastného mora šťastia, užívaš si jeho hrejivé, teplé blaho a ja ťa môžem iba pozorovať z brehu. Salutovať a zakričať - Ahoj! A šťastnú plavbu!
Posledný dôkaz tvojej bývalej lásky som dnes zahodila do koša. Doslúžil. Posledný krát som ho použila, už bol trocha prošlý, bolo to dávno. Keď si ho kupoval, pôsobilo ti to veľký problém, chlapi kozmetiku kupovať nevedia. Už vôbec nie po francúzsky. Ale odhodlal si sa, urobil si to pre mňa, z lásky. Dnes som si poslednýkrát napatlala na nos tú liečivú masku a prázdnu tubu zahodila do koša. :-))
Ďalšiu už budeš kupovať inej.

For best frJENd

Nikdy sa nedozvieš, čo pre mňa znamenáš. Aké dôležité boli pre mňa všetky tie spoločne prechľastané dni, večery a noci. Aká zásadná bola pre mňa tvoja láska. Už len to, že na tomto svete si a bol si tu pre mňa bolo v mojom živote ako malý zázrak.
Neexistuje dostatočne veľké ďakujem, ktoré by som ti mohla za to ponúknuť. Nikdy sa nedozvieš, čo pre mňa znamenáš. Ale ty to už dávno vieš.

Len vďaka tebe

a tvojej pevnej viere, že nie som úplne zavrhnutiahodná mrcha, plná zášti a jízlivých komentárov. Som tu. Nie magnebe, nie toto terapeutické písanie, ale tvoje priateľstvo ma presvedčilo, že sa to ešte chvíľu oplatí ťahať ďalej a že na svete ešte existuje úsmev. Ako hovorí špecialistka na kulinárstvo, poťažmo na všetko ľudské, len priateľ znesie našu pravú tvár. Dobre ju pozná a vie, za čo sa ju snažíme schovať. Napriek tomu zostáva.
Díky za každé ďalšie spoločné pivo.