small system bug

operation not completed sucessfully.

she: incompatibility reason found. utility feeling.exe not installed. see respective feature. do not run until installed. endsystemerror
he: software successfully upgraded. for detail info view installation log.
she: no program found. shutting down.

Posledný dôkaz tvojej bývalej lásky

Posledný dôkaz tvojej bývalej lásky som dnes zahodila do koša. Ten, čo bol so mnou stále, aj keď som ho veľmi nevnímala, sedel si tam na polici, tíško, nevýznamne. Občas som ho vzala do ruky, použila z neho kúsok. Možno ani vtedy som si neuvedomovala, čo vlastne znamená. Ale niekde mimo rozumu sa vždy odvíjal ten príbeh, ako klbko ružovej hmly, čo ma vtedy obostrela, zastrela zrak, vytvorila ružový obláčik mimo reality, na ktorom som plávala ako v mori šťastia. Paríž, také strašné klišé, tam mohla prísť tá jediná chvíľa, keby si ma býval mohol zbaliť. Tak strašne si ma miloval, ja viem. Kúpala som sa v oceáne tvojej lásky a zalieval ma nekonečne príjemnými vlnami ružového blaha a spokojnosti. Ale iba tam, v tom vzdialenom meste, tak ďaleko od domova, od bežného života, od reality by som bola schopná, sa tomu poddať. Tam si zrazu vyrástol, dospel, zmužnel, získal istotu. Postaral si sa o mňa. Bol to jeden z najkrajších tripov môjho života.
Našťastie som odolala, aj tak si pre mňa trpel dosť.
Dnes je všetko inak, konečne si vstúpil do svojho vlastného mora šťastia, užívaš si jeho hrejivé, teplé blaho a ja ťa môžem iba pozorovať z brehu. Salutovať a zakričať - Ahoj! A šťastnú plavbu!
Posledný dôkaz tvojej bývalej lásky som dnes zahodila do koša. Doslúžil. Posledný krát som ho použila, už bol trocha prošlý, bolo to dávno. Keď si ho kupoval, pôsobilo ti to veľký problém, chlapi kozmetiku kupovať nevedia. Už vôbec nie po francúzsky. Ale odhodlal si sa, urobil si to pre mňa, z lásky. Dnes som si poslednýkrát napatlala na nos tú liečivú masku a prázdnu tubu zahodila do koša. :-))
Ďalšiu už budeš kupovať inej.

Clips to make Felisia felix

Aby som nezabudla :-)

Monty Pythons musí byť: Always Look On The Bright Side of Life. A jeden klip nestačí: Life of Brian scenes.
Mačky sú všade okolo. A stále hladné. Hungry Cat
Mňága a žďorp mi hrá často. Veľmi vydarený videoklip so súčasným ministrom vnútra: Mňága feat. Ministr.
Radůza. Skvelá speváčka. Škoda že som našla iba jeden klip.
Nouvelle vague, veľmi príjemný band: Dance with Me, moja obľúbená Too Drunk to Fuck, Just Can't Get Enough feat. Moby
Veľmi fajný bratislavský klip SDA & Dj Wich - Klip.
Bridget Jones & Gabrielle
Pripomienka hippie časov Vlasy
Manu
Zaspievajme si so šéfkuchárkou pod čapicou, povedal pohan a pustil Not Unusual
Klip Rubikon pobaví.
Často si spievam: Wish You Were Here, A ja sprostá, Tybrdofak?
A keď prídu Vianoce pustím si Merry Christmas!

Felis Felix potrebuje pohladenie

FeLIsia si spomenula, že je sama a chýba jej spoločnosť. Prišla za mnou, hlasno kvílila, siréna mňaukajúca o pozornosť, nedá sa nepočuť, prehliadnuť, ignorovať. Sadla si k stolu, pozerá na mňa, vreští. Tak ma už konečne pohladkaj! Dokola chodí, obtiera fúziky o veci okolo. Nepríde bližšie. Nepríde na dosah. Pradie, motorček vibruje. Zvalí sa na koberec, prehne slastne chrbát. Roztomilá. Malebná. Neodolateľná. Musím za ňou na kolená, poškrabkať po brušku, vyhladkať kožúšok. Motor pracuje na plné obrátky, pradie, pradie. Poškrabkaj, pohladkaj! Vrrrm, vrrrm.
A dosť! Zatne mi pazúrik do ruky. Odkráča preč.
Mňau!
Mňam!
Budem sa od nej učiť.

Mám ťa rada

Za všetky tie dlhé večery, za celé to more slov, za všetky tie nosaté smajly, za ten hlúpy úsmev čo som nosila po uliciach a dával mi krídla. Dlhé mesiace.

Pre tvoje šialené vlasy, pre tvoje zmyselné pery, pre sexi znamienka čo som chcela pohladkať ale nikdy som nemohla. A koľkokrát. Napriek toľkým slzám, napriek červenému hnevu, napriek tej bolesti a nechápavému tichu. Keď si odišiel do silvestrovskej noci.
Láska sa nepýta, či môže vstúpiť, je proste tu, sedí mi na pleci ako nevyliečiteľná kocovina, rovnako bolí. Lenže potom pohladí, objíme, zahreje ako teplá deka, do ktorej sa môžem zabaliť. Ten šťastný úsmev sa nedá zabudnúť.
Viem, že máš rád tú kočičku z webu, tú čo nie som ja, tú vtipnú, krásnu, nezávislú, bezproblémovú a veselú. Vyrieši každý problém ľavou zadnou, zapradie, zaškrabká, stočí sa do klbka. Môžeš ju vypnúť.
Budem stále tu. Nemôžem kráčať s tebou. Nemôžem ťa objímať. Ale môžem ti priať šťastie, želať ti lásku, myslieť na teba so srdcom plným na prasknutie radosti. Popriať ti šťastnú cestu a dúfať, že bez problémov dorazíš. A nezabudni pivko na cestu. Aby si nepoblúdil a našiel domov.
Mám ťa rada. Na inom nezáleží.

Čakám na dážď celý víkend

Čakám na dážď. Aby som videla, či je všetko v poriadku, všetko prúdi tam kam má a tak ako má. Aby dážď zmyl špinu, čo tu zostala. Aby som nemusela umývať okná a vidieť cez ne svet s naozajstnou tvárou v pravom svetle. Aby ich zase nezašpinil dážď, ten čo má prísť a spadnúť zo sivých mrakov. Na zem.
Aby pršal na priateľa, ako jeho šťastie, ktorého je plný. Keď zmokne do nitky, premáčaný svojím šťastím, ako je teraz zvnútra. Naplnený. Niekedy mám pocit, že to jeho šťastie cítim. Celú ma predchne, hoci práve nemám dôvod. A vtedy ho pochopím, porozumiem, pohladím, prajem mu. Keby sa dalo, darujem mu ďalšiu plnú náruč tej spokojnosti.
Čakáme na dážď. feLIsia sa schováva. Zalieza na najnemožnejšie miesta v byte. Zdá sa, že je dnes blu. Našla som ju pod perinou, schúlenú do klbka, keď som sa jej dotkla, nahlas priadla. Potom sa schovala za práčku, ani nemňaukla, hláska nevydala, bála som sa, či vôbec žije. Keď som sa jej dotkla, nahlas priadla. Vyliezla s mokrým chvostíkom, až keď som ju nalákala na pochúťku. Ale nedala si. Nechodí, nebehá, nešalie sa. Nechala sa hladkať na kolenách. Neviem či je chorá alebo blu. Bojím sa o ňu.
Možno sa rozprší a všetkým sa nám uľaví. Zdvihne sa sivá ťažoba a prestaneme sa schovávať po kútoch a túliť sa do čo najmenšieho klbka. Budeme zase samy sebou.

For best frJENd

Nikdy sa nedozvieš, čo pre mňa znamenáš. Aké dôležité boli pre mňa všetky tie spoločne prechľastané dni, večery a noci. Aká zásadná bola pre mňa tvoja láska. Už len to, že na tomto svete si a bol si tu pre mňa bolo v mojom živote ako malý zázrak.
Neexistuje dostatočne veľké ďakujem, ktoré by som ti mohla za to ponúknuť. Nikdy sa nedozvieš, čo pre mňa znamenáš. Ale ty to už dávno vieš.

bLU

bLU ako ja. Nervózna. Nesmelá. Príde sa pomaznať, spokojná, šťastná, túli sa ... poškriabe, pohryzie. Zrazu. Bez výstrahy a varovania. Čo keď tá ruka ublíži, poznáme to, teraz ma hladká, za chvíľu ma vyhodí z vyhriateho pelechu. Dnes mi dá najesť, čo bude zajtra? Stále sa bojí. Krásna. Ani o tom nevie. Nevie sa priblížiť a presa príde blízko.

Felis Felix

FeLIs je spokojná, našla si pelech, šťastne si pradie. V košíčku. Našla si miestečko, kde ju nikto neruší, neplaší, nestraší. Kde má pokoj, privrie oči, pospinká. Natiahnem ruku, klbko zavrní blahom, hebké, mäkkučké a teplé. Aká spokojnosť, aké šťastie, stačí tak málo. Bezpečný pelech. Trošku si pospať, trošku sa umyť, trošku sa najesť. Viac FeLIs netreba. Trošku sa pohrať, trošku vidieť svet, niečo sa dnes naučiť, niečo urobiť. Vybojovať. Lepší kúsok večere, lepšie miesto na spanie alebo len tak. Víťazstvo. FeLIs si pospí.
A potom príde, zamrauká trošku, chce pozornosť, zamraučí hodne, siréna. Pohladkaj, poláskaj, poškrabkaj kožúšok. Hneď! Teraz! Ale len trošíčku.
Veď ty ma nevlastníš. Tak ja už idem, mám plno práce. Trošku si pospať, trošku sa umyť, zas niečo vybojovať. Víťazstvo, svoje vlastné.

Poisoned journey home

Krásny, voňavý, temer jarný podvečer, padajúci súmrak. Idem si domov. Bolia ma nohy, v topánkach čo nie som zvyknutá, celý deň. Ale idem. Musím chodiť, prevetrať hlavu, precvičiť telo, je to tak príjemné. Podchvíľou zavonia rozkvitnutý strom niekde z prítmia, vôňa pohladí, prekvapí, ešte je tak skoro. Marec. Rozsvecujú sa svetlá.
Ale ja to nevidím. Plná hnevu. Červená hmla pred očami. Stačí si spomenúť. Na teba. Taksimavytočil! A bolo to včera. Taksimanahneval!

Ale zrazu na tom už vlastne ani nezáleží.
Všetky ďalšie krásne, voňavé podvečery plné padajúceho súmraku už budú bez teba.

Už ťa

Už ťa nechcem vidieť. Ani počuť. Ani čítať.
Neviem ako sa od teba oslobodiť. Stále čakám. Stále dúfam.
Lebo už dávno ma nikto tak
nevidel
nepočúval
nečítal
nechápal
nepoľúbil
nerozčuľoval
nerozplakal
nerozosmial
nevytáčal

ako ty.

A ktovie či to nebola iba taká predstava teba. V mojej hlave. V mojej duši. V mojom tele. Chvíľu mi stačila. Ale už nemám čo zdieľať.

Len vďaka tebe

a tvojej pevnej viere, že nie som úplne zavrhnutiahodná mrcha, plná zášti a jízlivých komentárov. Som tu. Nie magnebe, nie toto terapeutické písanie, ale tvoje priateľstvo ma presvedčilo, že sa to ešte chvíľu oplatí ťahať ďalej a že na svete ešte existuje úsmev. Ako hovorí špecialistka na kulinárstvo, poťažmo na všetko ľudské, len priateľ znesie našu pravú tvár. Dobre ju pozná a vie, za čo sa ju snažíme schovať. Napriek tomu zostáva.
Díky za každé ďalšie spoločné pivo.