Posledný dôkaz tvojej bývalej lásky som dnes zahodila do koša. Ten, čo bol so mnou stále, aj keď som ho veľmi nevnímala, sedel si tam na polici, tíško, nevýznamne. Občas som ho vzala do ruky, použila z neho kúsok. Možno ani vtedy som si neuvedomovala, čo vlastne znamená. Ale niekde mimo rozumu sa vždy odvíjal ten príbeh, ako klbko ružovej hmly, čo ma vtedy obostrela, zastrela zrak, vytvorila ružový obláčik mimo reality, na ktorom som plávala ako v mori šťastia. Paríž, také strašné klišé, tam mohla prísť tá jediná chvíľa, keby si ma býval mohol zbaliť. Tak strašne si ma miloval, ja viem. Kúpala som sa v oceáne tvojej lásky a zalieval ma nekonečne príjemnými vlnami ružového blaha a spokojnosti. Ale iba tam, v tom vzdialenom meste, tak ďaleko od domova, od bežného života, od reality by som bola schopná, sa tomu poddať. Tam si zrazu vyrástol, dospel, zmužnel, získal istotu. Postaral si sa o mňa. Bol to jeden z najkrajších tripov môjho života.
Našťastie som odolala, aj tak si pre mňa trpel dosť.
Dnes je všetko inak, konečne si vstúpil do svojho vlastného mora šťastia, užívaš si jeho hrejivé, teplé blaho a ja ťa môžem iba pozorovať z brehu. Salutovať a zakričať - Ahoj! A šťastnú plavbu!
Posledný dôkaz tvojej bývalej lásky som dnes zahodila do koša. Doslúžil. Posledný krát som ho použila, už bol trocha prošlý, bolo to dávno. Keď si ho kupoval, pôsobilo ti to veľký problém, chlapi kozmetiku kupovať nevedia. Už vôbec nie po francúzsky. Ale odhodlal si sa, urobil si to pre mňa, z lásky. Dnes som si poslednýkrát napatlala na nos tú liečivú masku a prázdnu tubu zahodila do koša. :-))
Ďalšiu už budeš kupovať inej.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára