Hej, to je to mesto. Kde sa môžeš poflakovať z nohy na nohu. Do najbližšej obľúbenej hospody. Kde pribudnú ďalšie čiarky za veľké pivá na účet. A krížiky za malé k nim. Je to pohoda. Lebo vieš, že za rohom, dvoma, je ďalšia. Zahrádka. Pod stromami. S dobrým pivom. Kde môžeš tráviť dlhé lenivé dni, tak príjemné, tak zmysluplné. Nič nehovoriť a povedať si všetko. A stretnúť priateľov, ktorých si nevidel večnosť. Ale vlastne je to ako včera, keď ste sa naposledy videli. Stále je o čom. Piť. Žiť. Snívať. Hovoriť.To je tam, kde som nechala srdce. Tam, kde začal môj poriadny život. A kde sa budem neustále vracať. Tam, kde je vždy dobre. Aj keď je akokoľvek zle.
Tam, kde som sa naučila piť pivo.
A poriadne žiť. Naozajsky. Tak, ako sa má.
Tam, kde mám svoje kútiky. Do niektorých zavediem nových priateľov. A niektoré si nechám pre seba. Ako moju vlastnú nostalgickú kaviareň.
Tam, kde sme sa poflakovali po parkoch a popíjali pivo. A nebozkávali sa pod stromami a pri rieke. A bozkávali sa pod bránou. Ešte predvčerom. Tam, kde chce srdce ísť.
To je to mesto, kde slnko zapadá naružovo nad Petřínom a zafarbí celé februárové nábrežie. Tam, kde sme si kúpili fľašku čokoládového likéru na cestu nahoru a predavačovi sme sa zapáčili, tak nám ešte nalial čerešňu na cestu.
Tam, kde sme sedeli na pláži na ostrove a lenivo pozorovali hmýrenie ľudkov na turistických pamiatkach.
Tam, kde zostalo tisíc malých zážitkov, ako rozsypané korálky, ktoré kde-tu nájdem pod nohami, keď kráčam jeho ulicami.
Tam, kam sa vždy rada vraciam.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára