Kupuješ si lampu. Starú bakelitku, ktorú považuješ za krásnu. Svietila ti na koleji na skriptá a na začiatku prázdnin si si dal pár pív za zálohu 40,- Kč, na ktorú ti ju požičiavali.
Rozosmutnilo ma to. Chcela by som s tebou zdieľať tieto malé veci. Tak ako tvoje bývalé a budúce lásky. Chcela by som byť s tebou aspoň jeden jediný raz v ten okamih, keď ju zhasneš a pôjdeš spať.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
3 komentáre:
Vyznieva to smutne. Citlivo a smutne. Ale keď už má to privilégium len lampa, s tým sa veľa asi neurobí...
neurobi. a ktovie, mozno je to tak aj dobre.
co keby sme sa pohadali o tom, ci tu lampu chceme, alebo nie a ci ma stat pri posteli alebo pri gauci :-)))
hehe, to je teda myslienka :):):)
Zverejnenie komentára