The Hours

Hodiny som si nedávno znovu pozrela. Udreli.

Laura Brown: It would be wonderful to say you regretted it. It would be easy. But what does it mean? What does it mean to regret when you have no choice? It's what you can bear. There it is. No one's going to forgive me. It was death. I chose life.

Laura Brown urobila rozhodnutie. Rozhodla sa ako samostatný dospelý človek, ktorý vie, že musí svoj život žiť tak, aby bol aspoň znesiteľný. Lebo nikto na tom svete ho za ňu žiť nebude - ani manžel, ani deti, ani susedka.
Laura Brown opustila svoje deti. Odišla od svojej rodiny. Život jej detí to nepochybne poznačilo.
Lenže aj ony museli raz vyrásť a dospieť a pochopiť, že dospelý človek musí robiť rozhodnutia, ktoré môžu niekomu ublížiť. Ale ktoré sú preňho najsprávnejšie.
A samozrejme niesť následky svojho konania celý ďalší život.

Virginia Woolf: You cannot find peace by avoiding life, Leonard.

Clarissa Vaughn: I remember one morning getting up at dawn, there was such a sense of possibility. You know, that feeling? And I remember thinking to myself: So, this is the beginning of happiness. This is where it starts. And of course there will always be more. It never occurred to me it wasn't the beginning. It was happiness. It was the moment. Right then.

A von! (Invasion of Privacy)

Do môjho domova vtrhla horda barbarov. Vtrhli ako bez pozvania , hoci si jasne pamätám ako som ho vyslovila: Vitajte! A nevyzúvajte sa.
Nevyzuli sa. Zablatenými topánkami dupali po čistej dlážke, po kobercoch a po nábytku. Ako barbari na malých čiernych poníkoch, ako divé šelmy na chlpatých labách s obrovskými pazúrmi. Driapali, šklbali, ničili. Nemali úcty k súkromiu a k osobným veciam.
Tvrdili, že sú príbuzní, priatelia, mláďatá, o ktoré sa treba postarať. Doniesli danajské dary. Žiadali, aby som ich nachovala a napojila. A potom vulgárne chľastali, žrali, grgali, rozlievali a rozmŕvali po podlahe. Súložili na kuchynskom stole. Nemali žiadne zábrany. Ráno som našla hovno pod posteľou.

A VON!

Nakúpim čistiace a dezinfekčné prostriedky, povysávam, vydrhnem, pozmývam, navoniam. Vykúpem, očistím, vyriadim.
A už nikdy nevyslovím žiadne pozvanie proti svojej vôli.

Len si tak

Len si tak ugrilovať
Len si tak posedieť
Len si tak porozprávať
Len si tak vypiť dobré víno
Len si tak vychutnať lahodné jedlo
Len si tak pozrieť, ako vyšiel mesiac

Len si tak vychutnať chvíľu s ľuďmi srdcu najbližšími a užiť si pohodu, ktorú priniesli.
Len si tak osláviť, že je človek o rok skúsenejší, múdrejší a bohatší o nové zážitky, vedomosti a chvíle keď sa mohol schuti zasmiať.

Len si tak vychutnať.


Prišli priatelia a doniesli dary. Dary, kvôli ktorým sa kamarátka ponorila do obchoďáku, kam normálne nechodí, a zažila pekelnú chvíľu, keď bola presvedčená, že už nikdy nenájde cestu von spomedzi Baťu, Mekdonalda a Reservedu. Dary, kvôli ktorým vykonali zložitú konšpiračnú stratégiu, zahŕňajúcu ich ukrytie v mojej vlastnej skrini bez toho, aby som ich tam našla. Dary, ako marinády na grilované mäso od výmyslu sveta, vytvorené z čírej radosti a láske ku grilovaniu. Dary ako pol litra čokoládovej zmrzliny, a keď píšem čokoládovej, myslím ČOKOLÁDOVÚ - obsah kakaa dakde medzi 70 a 80%. Dary, ktoré doniesli do môjho domova. Dary, o ktoré sa človek môže podeliť. A keď si tak sedí pred druhou hodinou v noci, pri šiestej fľaši vína a príjemnom rozhovore s najlepšími ľuďmi na svete a spokojne spiacou mačkou na kolenách, tak je presvedčený o tom, že môže byť kľudne aj

luckiest bastard in the world

Učím sa chodiť

Novú sukničku som si včera ráno obliekla, len takto pod kolená krátku, s prísľubom a volánikmi lemovanú. A k nej som si obula nové topánky, špicaté a elegantné, veru celkom dospelácke, na opätkoch ako sa patrí na riadnu ženu. Postavila som sa pred zrkadlo a takmer som zdúpnela od údivu, bo čo nevidím - dakto mi hádam nohy ukradol a za krajšie vymenil. Vynadívať som sa nemohla - koľká krása a elegancia, opálené štíhle lýtka, hádam ani moje nie sú.
Márnosť nad márnivosť. Nezostala nepotrestaná. Hneď pri bráne som vysoký opätok elegantnej ženy do mriežky v rohožke pri bráne zasekla, len tak zabrnelo. Hej zaprela som sa druhým opätkom, že ten prvý vytiahnem, bohužiaľ som netrafila na pevnú zem ale rovno medzi vedľajšie mriežky. Tak si tam stojím, načisto zaseknutá, krok nemôžem urobiť, až mi smiešno prišlo. S veľkým odhodlaním som nakoniec opätky vyslobodila a vykročila do nového dňa.
Učím sa chodiť na vysokých podpätkoch, ako sa na dospelú elegantnú ženu patrí. Bolí to, ale zúbky zatnem a idem. Občas sa ešte dakde zaseknem, občas musím otlaky zalepovať. Ale čo človek neurobí pre pekné lýtka a vlastnú eleganciu. Pekný je ten svet z tejto vyššej perspektívy. Nevadí, že to občas trochu bolí.
Veď človek má vždy na výber. Našťastie. Môže si obuť ľahké radostné a kvietkované cvičky, v ktorých si len tak s ľahkou nohou do sveta vybehne a veselo si poskakuje. Alebo elegantné špicaté topánky s opätkom, čo si vyžadujú uvážený krok, vystretý chrbát a ľahko vážnu sukničku k tomu. Len treba dávať pozor na mriežkované rohožky. Verím, že raz príde čas, keď ich budem prekonávať s prehľadom a ľahkou eleganciou.

Nedeľa s Vyholenou na balkóne

Veľmo fajné čítanie toto:

"Každá z nás sa občas cíti ako tá najsprostejšia sliepka omega – keď alfy okolo nás hlcú tučné pandravy, a my, omegy, hľadajúc aspoň omrvinky, naprázdno bijeme otlčenými zobákmi o betónový dvor, až nám hlavy brnia." - môžem k tomu iba dodať, aj to perom majsterky.
Dá sa stiahnuť tu. A kúpiť tu.

Opäť v obľúbenom mestečku

Autobus vytáčal zákruty na serpentínach medzi Hliníkom, Sklenými Teplicami a Banskou Štiavnicou a mne napadlo, že sa mi do života vkradli rituálne udalosti, ktoré prichádzajú s rovnakou istotou ako jar, leto, jeseň, zima, narodeninová grilovačka alebo popíjanie vareného vína na vianočnom trhu: májová chlastačka v Prahe a letné návštevy v Banskej Štiavnici.
Sú príjemné tieto rituálne udalosti. Istota, že sa človek má na čo tešiť. Keď sa vezie tým svojím životom po kľukatej ceste, občas je mu zima, keď niekto otvorí okno, občas horúco, keď sa okno nedá otvoriť, občas si prisadne nepríjemný spotený cestujúci a potom zasa sympatický mladík. Niekedy sa človek bezstarostne vezie v nablýskanom kabriolete s vetrom vo vlasoch a niekedy sa na starom kráme zadrie motor a treba ho pracne znovu roztláčať. Vezie sa cez dediny a mestá, občas pribrzdí a vychutnáva, ale väčšinou sa vozí po tých istých dôverne známych miestach, trochu nudných ale bezpečných.
A potom je tu tá istota, že niekde po pár zákrutách sa znovu vynorí to šarmantné mestečko s dôverne známymi a obľúbenými krčmami, kde si človek dá svoje obľúbené jedlá a nápoje. Napríklad kapučíno s najväčšou čapicou čo som kedy videla. A tam strávi pár leňošivých, bezstarostných, opulentných dní. A možno trochu turistických, ak sa mu chce.

Účastníci zájazdu:
Best FrJENd
Šachový Majster
Rýchlô Striebro alias Kráľ Kremnice

Veru, drsnô je to s poriadnymi chlapmi. Žiadne ľahké romantické prechádzky, popoludňajšie kapučínko, dobré obedy, nákupy v TrotuArte a krátke poznávacie vychádzky do okolia.
Ale pekne:
vyprážané rezne
drsná turistika

fáračka do bane

fernetové a horcové smršte

po polnoci pravidelný prídel Alice in Chains a Tři sestry a škrtiče pytóny v miestnych hospodách s koženými kreslami

a voľne pohodené čierne leopardy

Strana 123, 5. veta

Odpisujem. Od týchto dvoch ľudí: jeden, druhý.

Piata veta na strane 123 v knihe, ktorú práve čítam. Zapáčila sa mi, tak je tu. Podobne šialená ako moja momentálna nálada:
"I like this song," said Luna, swaying in time to the waltz-like tune, and a few seconds later she stood up and glided on to the dance floor, where she revolved on the spot, quite alone, eyes closed and waving her arms.
J.K.Rowling: HP and the Deathly Hallows
(Jo, s Harrym som ešte neskončila. Ani zďaleka.)

Moji guru

V terajšom úseku života mám týchto guru:

• Elena a Eva

ktoré ma naučili všeličo o šatičkách, botičkách, vzťahoch a iných dôležitých veciach v živote ženy. Odhalili mi tajomstvá ako Význam krátkej sukne pre mužov, Prečo sa treba narúžovať pred každou dôležitou (bojovou) udalosťou a Ako získať sebavedomie z mačacích konzerv.

• Ester R. a jej pani matka

ktoré ma naučili všelijaké užitočné kuchynské vecičky, dozvedela som sa načo sú kuchynské nožnice, čosi o význame mrazáku v živote domácnosti a ako urobiť francúzsky dresing na šalát. Od Ester sa učím vychutnávať dobré jedlo, aj keď v tom má prsty aj BestFrJENd.

• jeden Učiteľ

ktorý ma vedie na ceste pri driftovaní späť.

• Olga Šípková

od ktorej viem čo-to o endorfínoch a radosti z pohybu. A ukázala mi, že pri športovaní sa fakt chudne.

• Harry Potter

od ktorého viem, načo je človeku v živote puberta. A čo sa stane, ak sa ju človeku podarí prežiť.

Len chvíľu

Čistila som si zuby natiahnutá na lehátku na balkóne. Dvadsať minút, poctivo, ako každý večer. Svietili hviezdy a mesto už pomaly stíchlo, takto okolo polnoci. Mačky si vylihovali na stále ešte teplých dlaždiciach a vychutnávali si čerstvý vzduch po horúcom letnom dni. Aj ja som si vychutnávala čerstvý vzduch. Moje kvety voňali.
Zahľadela som sa na ozdobné vlysy na fasáde nášho soc.real. domu. Že aké sú pekné. A zrazu som si spomenula na teba. A útržok nejakej debaty, ktorú sme viedli. O dlaždiciach na balkón.
- Jo, ty žluté a bordové by se ti tam hodili, je to taky taková socrea - povedal si niečo v tom zmysle.
A zrazu som prudko zatúžila, aby si tu bol so mnou. Naliehavo, neodbytne.
A v ďalšej chvíli ten pocit preč.
Fyzická vzdialenosť medzi nami sa nezmenila. Vždy bola rovnaká, len som to nechcela vidieť.
A tá druhá vzialenosť tiež.
Len
ma
už
prestala
bolieť.