Rúcajú sa staré múry. Padajú nepotrebné priečky. Staviam nanovo. Na starých základoch. Je to chaos. Zmätok, strach, občas zdesenie do čoho som sa to vlastne pustila. Neistota. Pochybnosti. Zároveň vzrušenie z nového, širokého poľa možností a nových obzorov. Radosť. Hrdosť. Občas nejaké hádky. Nekonečné vymeriavanie. Nakoniec aj tak zistím, že všetko vyjde inak ako som si predstavovala. A možno lepšie.
Nahadzujem nový dizajn, nové vedenia, nových susedov a nové vzťahy. Nič nie je ešte zreteľné. Zatiaľ prestavujem a budujem. Je to pomalý a zdĺhavý proces.
Je to makačka prestavovať vlastné ja.
nedeľa, októbra 12
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára