Moje balkónové gýče

Nechcem byť smutná. Tak tu je niečo na rozveselenie. Ako včera povedal kamarát - zariadila som si balkón s vkusom sebe vlastným. Môj vkus mi povedal, že na balkón patria aj balkónové gýče. Bez nich to nemá šmrnc a vtip. Bez nich je nuda. Človek sa nemá na čo pozerať, na čom sa zabaviť, čím oko potešiť.
Balkónové gýče proste musia byť.
Najgýčovatejší gýč sú svetielka. Také čo svietia do noci, keď človek sedí s priateľmi, osvetľujú milé tváre a pohár vína a kričia do tmy nad mestom - tu sú ľudia čo sa bavia a sú spolu. Radi.


Na balkón podľa môjho názoru patria aj kvety. Muškáty, petúnie, gazánie, slnečnice a iné tak neužitočné a tak pekné rastlinky. A možno trochu užitočnej zeleniny. Ktovie či z tých paradajok a chilli nakoniec bude aspoň jedna-dve na ochutnanie, nehovoriac o tých kilách do leča.

A ovocia tiež.

Aj príroda vie niekedy vyrobiť parádne gýče. A ako človeka potešia!


Najkrajším gýčom sú pre mňa samozrejme beštie chlpaté povaľujúce sa kdesi medzi slnečnicami a aksamitníkom. Ale tie si nechám pre seba.

P.S. Bazén som ešte nevyskúšala. Počasie je nahouby. Aj kačička je z toho smutná.

Reason to Live

Why the fuck should I go on? Prečo mám každé ráno ešte vstať? Prečo by som sa tu mala ešte potácať? Načo? Aký to má význam? A zmysel?

Birthday Barbecue with Best of Friends & Bazén

Víkend s Harrym bol síce nanajvýš príjemný, netreba však zanedbávať ani ďalších skutočných priateľov. A preto prišli ku mne ľudia, aby sme posedeli na balkóne, pojedli grilované dobroty a popili čo-to alkoholické. A aby mi odovzdali hodnotný narodeninový dar: nafukovací bazén s príslušenstvom - žabkou na nafukovanie, kačičkou na plávanie a šnorchlom na potápanie. Aby bol zverinec kompletný, na bazéne sú vyobrazené rôzne "garden bugs" - motýle, slimáky, včielky, lienky, žaby a podobná háveď. Bazén sme samozrejme hneď aj nafúkali a party pri bazéne mohla začať.
Najlepší kamarát na svete - bestfrJENd obetavo griloval za mierneho mrholenia, neodradilo ho ani to, že my sme popíjali pekne v suchu. Lenže ustávajúci dážď a vôňa a chuť grilovaných dobrôt nás aj tak vylákali von a tak sme sa postupne presťahovali na balkón, pojedali dobroty, popíjali a aj pršať prestalo.
Vliezla som si do nového bazéna, len tak nasucho, s kačičkou a šnorchlom a pohárom vína. Tešila som sa ako malé decko. Konečne je balkón kompletný. Party pri bazéne sa pekne rozbehla, kočky sa nám obtierali o nohy a strašne ich zaujímalo čo je vnútri toho kruhu. Pomaly sa zotmelo, ale hviezdy a mesiac nebolo vidno. Rozsvietili sme farebné svetielka a mne sa v duši rozlialo teplo a farebné svetlo, lebo som sedela s priateľmi, doma, každý sa cítil dobre a mali sme pohodu. Dostala som Dar - priateľov, tých zvláštnych ľudí, čo rozumejú každému hlúpemu detinskému nápadu a s nadšením sa k nemu pridajú. Priateľov, s ktorými sa dá sedieť aj v daždi a rozprávať sa o obyčajných veciach. Priateľov, čo si vychutnajú rovnakú pohodu na rovnakých vlnách. Mojich milých priateľov, ktorí sú na balkóne vždy vítaní. A v bazéne tiež.

Birthday Weekend with Harry

Hurá! Harry je tu! V piatok sme sa vybrali do mesta, čakať na polnoc britského času, teda na jednu nášho času, keď otvoria jedno malé milé kníhkupectvo, aby som si mohla kúpiť poslednú knihu o Harry Potterovi. Moji milí priatelia zas uvítali možnosť tematicky chľastať v meste, moja milá sestrička sa potešila, že nemusí vymýšľať čo mi dať na narodeniny. Takže sme boli všetci náramne spokojní. Popíjali sme si v centre pivko v letnej horúčave, už sa nám to dávno nestalo, lebo v našom veku už predsa nebudeme chodiť do krčmy dakam ďaleko ale iba tuto pred dom. V našom veku už treba byť seriózny. A na narodeniny si darovať Harry Pottera.
Tak som sa teda po jednej postavila do šóry spolu s americkými a slovenskými puberťákmi a deťmi rôzneho veku sme čakali kedy už dostaneme do ruky to konečné rozuzlenie celého príbehu. Kníhkupectvom sa rozliehala audionáhravka niektorej predošlej knihy a ľudia si brali plagáty a závideli tým, čo už držali v rukách oranžovú papierovú elegantnú taštičku obsahujúcu KNIHU. A potom, čoskoro, som aj ja skackala domov s oranžovou taštičkou a v novej oranžovej sukničke.
Čítala som celý víkend a niekedy v nedeľu podvečer som to už zbľajzla. Áno. Je to rozprávka. Áno, príbeh je otrieskaný - dobro a zlo, priatelia a nepriatelia - stará vesta. Koho to zaujíma. Lenže deti v každom veku potrebujú rozprávky a potrebujú vedieť, že dobro nakoniec zvíťazí. A že priateľstvo je dôležité. A láska. Okrem toho, Rowlingová má neuveriteľný dar jazyka a skvelý zmysel pre humor. Celý úplne nový čarodejný svet, ktorý vytvorila, je tak neuveriteľne uveriteľný, že mám pri čítaní niekedy pocit, akoby som bola jeho priamou súčasťou.
No proste to žeriem.
Aby toho nebolo málo, vybrala som sa aj na nový film - 5. diel. Bol proste neuveriteľný. Neuveriteľne dobrý. Vôbec ma nezaujíma, že ten kto nepozná príbeh by sa mohol stratiť v deji. Ani som si to nevšimla. Ten film, úplne parádne zachytil atmosféru toho sveta a tej konkrétnej knihy - ten pocit, čo som z nej mala, ten humor, ten zážitok. Navyše ho skvele zvizualizoval. Z ostatných dielov sa to podarilo iba trojke, všetky ďalšie boli odpad. Strašne dobre som sa bavila, ako malé dieťa, čo dostane novú hračku a želá si, aby deň nikdy neskočil a mohlo sa s ňou hrať stále. A k tomu ešte sladký cukrík. Mňam. Chcelo sa mi od radosti zatlieskať.
Parádne narodeniny.

(iOU Were) My Ultimate Waterloo

Koľko totálnych zlyhaní. Koľko prehratých bitiek. Úplne prehratá vojna. Totálna porážka. Definitívny koniec.
Najprv som prehrala úvodnú šarvátku o príjemný víkend. Tá viedla k zásadnej prehratej bitke o to byť príťažlivou ženou. Neúspech sa dostavil aj v potýčke o to, byť dobrou kamarátkou. Prehrala som aj dôležitý boj o to, zostať aspoň človekom. A nakoniec som stratila aj príčetnosť. Zostalo zo mňa tupé zvieratko, odsúdené na porážku. A tá prišla čoskoro.
Divné. Ešte stále mi chýbaš. Ale vďaka tomu pocitu totálnej prehry a definitívneho zlyhania viem, že už sa nedá urobiť žiadny krok späť. Ešte stále mi je to ľúto. Že to dopadlo katastrofálne. Katastrofálnejšie ako Waterloo:

Záhradníčim

Stala sa zo mňa záhradníčka. Vláčim domov veľké vrecia zeminy, plné tašky kvetín z trhu, prevláčam hore-dolu hrantíky, sadím kvety. Mám ruky zababrané od hliny. Diskutujem na trhu aké kvety sa najlepšie hodia na slnečný balkón. Krásne sme si skecli s predavačom kvetín a on mi vybral najkrajšie muškáty a gazánie aké mal. Bral ich do rúk s láskou a rozprával mi o obrovských kvetinových záhonoch, ktoré má vo svojom skleníku. Rýpem sa v zemi a upokojuje ma to. Nemyslím na nič, vychutnávam si zem na rukách a slnko nad hlavou. Mám spálený chrbát a špinu za nechtami. Sadím nový život a pozerám ako sa mu darí. Uspokojuje ma to. Večer všetko polejem, sadnem si na balkón a usmievam sa od spokojnosti. Vyložím nohy, popíjam chladený drink, čítam alebo pozerám ako zapadá slnko a beštie chlpaté lovia muchy.
Mám už aj prvé plody. Nie je to moja zásluha, nemohla som odolať tomu závesnému kvetináču s jahodami v obchoďáku. A naozaj rastú. Prvé jahody. Moje vlastné. Z mojej záhradky. Odtrhla som ich príliš skoro, ešte neboli sladké, ešte nemám skúsenosti. Ale mne chutili ako dar z nebies. Ktovie či vyrastú aj tie paradajky čo som dostala ako malé sadeničky od susedy po tom, čo som ju (nie mojou vinou) vytopila. Už sa teším a som zvedavá. Zatiaľ sa im darí.
A potom prišla veterná smršť, hrantíky lietali po balkóne a všade bola rozsypaná hlina. Vietor kmásal kvety, ohýbal paradajky, otrhal lístky chilli papričkám. Prívalový dážď vytopil petúnky. Skaza a spúšť. Ale všetko prežilo. Vyšla dúha. Ráno vyšlo slniečko. Balkón sa dal pozametať, paradajky lepšie priviazať, kvetom sa nič nestalo. Začala som odznova.

Čierna diera

Mám taký pocit, že všetkých mojich blízkych žerie čierna diera. Niektorých si proste vzala a nepýtala sa ma čo ja na to. Mojich najbližších. A niektorých akoby som tam skopávala sama. Napriek tomu, že nechcem. Napriek tomu, že to bolí. Napriek tomu, že by som tam radšej skočila sama. Proste tam zmiznú. A už ich niet.
A ja zostávam sama tu, v obrovskom vesmíre a zúfalo hľadím do toho čierneho prázdna, či ich ešte náhodou neuvidím.
A horúce slnko mi praží na hlavu. Black Hole Sun