sobota, októbra 13

Politicky nekorektné mača

Okamžite ma upútal čierny fliačik na jeho ňufáku a ulízaná pätka nad okom. „Ahoj Dolfi,“ pozdravila som slušne. Nebojácne sa vybral objavovať svoj nový životný priestor. Sebavedomým krokom a so zdvihnutým chvostom vykonal inšpekciu všetkých priestorov. Keď objavil jedlo, s nadšením sa naň vrhal a okamžite ho dobyl a zlikvidoval. Nepotešilo ho, keď zistil, že má aj konkurenciu svojho druhu, ale zatiaľ sa rozhodol, že bude pozorovať situáciu a neskôr sa rozhodne čo s ňou urobí.
Ovšem podriadenú rasu našiel okamžite. Rozhodol sa však, že mu ešte budem užitočná pri otváraní konzerv a nasýpaní granúl, takže svoje ostré pazúriky do mňa zatínal len tak zľahka, keď sa po mne štveral a vyžadoval pozornosť a obdiv. Samozrejme, neustále mi pripomínal kde je moje miesto hryzením a škrabaním, aby som si nemyslela, že sa necháva hladkať preto, že by ma mal rád. Keď mal mojej prítomnosti dosť, dal to najavo lenivým hlbokým zahryznutím a radostne odbehol za inou prácou. A mal jej dosť. Musel dokončiť vlastný boj, dennodenne vyhrávaný nad hračkami, kusmi môjho oblečenia, zvlášť ponožkami, a postupne aj nad svojou domácou konkurenciou.
Mačky naňho syčali a považovali ho za votrelca vo svojom domácom teritóriu. To ho ale ani v najmenšom nezastrašilo. Naopak, neustále na ne útočil a pokúšal sa zistiť, kedy príde ten moment, keď im bude môcť začať šéfovať. Staršia, väčšia a zbabelejšia sa na neho odvážila zaútočiť len zo zálohy, z úkrytu alebo z vyššie položeného miesta. Inak som ju často videla pred ním utekať, aj keď sa párkrát pokúsila zachovať si dôstojnosť zopár fackami – zo zálohy. Diktátorko ju mal vo vrecku a ona sa ho snažila ignorovať. Mladšia, menšia a odvážnejšia ho párkrát poriadne sfackala a potom sa mu dôstojne otočila chrbtom. Jej nervozitu prezrádzalo iba nervózne šibanie chvostom sem a tam. Führerchen sa hneď pustil do naháňačky a čím zúrivejšie ho naháňal, tým nervóznejšie ním šibala. Keby mu bolo dopriate viac času, podriadi si aj ju.

V noci skúšal najvhodnejšie spôsoby, ako sa zbaviť podradnej rasy. Prišiel, ľahol si mi na krk, tak, že som nemohla dýchať a hlasno priadol od radosti. Vždy ma to zobudilo a cítila som sa nesmierne poctená, že ku mne obrátil svoju vznešenú pozornosť. Čím menej som mohla dýchať, tým hlasnejšie priadol. Keď si spomenul, že ma ešte bude potrebovať na tie konzervy, roztopašne ma poškrabal na líce a odbehol nájsť si vhodnejší pelech na spanie – na najvyššej polici mačacej preliezky, na akú dokázal vyliezť.
Mimoriadne ho potešilo, keď objavil a dobyl nový životný priestor na balkóne. Nacvičoval si Blitzkrieg na šíky kvetín v kvetináčoch, ktoré valcoval presne mierenými skokmi. Keď ho to prestalo baviť, vyštveral sa na operadlo stoličky a rozhliadal sa po okolí, kam až by mohol rozšíriť svoje budúce teritóriá. V očiach mal divný lesk a bojovné odhodlanie.
Zaplaťpánboh, nakoniec si ho vzala jeho vlastná Eva Hnedá. Zamilovala sa do neho na prvý pohľad na fotografii v databáze mačiek na adopciu a prišla si pre neho. Zapol naplno svoju charizmu a zvolil ľstivú taktiku predstierania bojazlivého roztomilého mačiatka a tak si ho odniesla do jeho vlastného nového Katzenreichu, bez konkurencie, bez prekážok, so svojou vlastnou obdivovateľkou a opatrovateľkou. Nech žije víťazstvo! Bolo mi jej trochu ľúto, keď s ním odchádzala. Ale nie až tak veľmi.

streda, októbra 10

Stíska sa mi za tebou

Chýbaš mi.
Chýba mi to nekonečné večerné vykecávanie.
Chýba mi to zdieľanie každodenných maličkostí.
Chýba mi tvoj nadhľad a humor. Tvoje dobré rady.
Chýba mi ten pocit, keď som sa tešila ako zapnem počítač hneď ako prídem domov.

Mrzí ma, že ti nemôžem porozprávať všetky tie malé bezvýznamné vecičky:
Ako miniKocúr terorizuje beštie a tmavé zlatíčko ako sa na neho zlostí, ale teraz som ich načapala spať spolu pod radiátorom v kúpeľni.
Ako sa ten malý diktátor ku mne v noci prikmotrí, ľahne si mi na krk a spustí vrtuľku - pradie, pradie až kým sa zas nezahryzne.
Tie všetky hlúposmiešne historky z práce, ktorá začína byť neznesiteľná, keď sa s tebou nad ňou nemôžem zasmiať.
Ako mi na balkóne dozrievajú ešte tri koktajlové paradajky. A aké nádherné leto som tam mala. Že končíme grilovaciu sezónu sériou kapurkových grilovačiek. Asi by si nevedel čo je kapurková.
Ako som kamarátke nasľubovala článok do naozajského časopisu. O knižniciach. A teraz neviem ako mám začať.
A sto ďalších.

Stíska sa mi za tebou, až to bolí.
No nič, pustím si znovu album, ktorý počúvam stále dokola:

Jin Jang

piatok, septembra 28

To Iou - My Most Beautiful Virtual Love

Trávili sme spolu nekonečné hodiny. More večerov, ktoré sme sa spolu rozprávali. Tých tisíc vecí, čo sme spolu zdieľali. Každodenné malé bezvýznamné príhody, nálady, plány, starosti a obavy, radosti, poháre vína, hádky a súznenia. Všetky tie malé ničotné vecičky, z ktorých sa skladá život. Prvý ranný pozdrav a posledné večerné prianie na dobrú noc.
Virtuálne.
Zdieľali sme dovolenky, výlety, nákupy a filmový festival v Karlových Varoch. Chľastačky, víkendy, cesty električkou.
Virtuálne.
Mobilné aplikácie pre ICQ boli pre mňa ôsmym divom sveta.
Mala som pred očami tvoj obraz neustále. Nie tvoju tvár, ruky, vlasy ani pery ako stvorené na bozkávanie. Ani sexi materské znamienka na tvojom stehne. Tie skutočné boli dokonalé dosť.
Ani tvoje dobré srdce, chytrú hlavu, zmysel pre humor a ochotu počúvať. A porozumieť. Tie boli dosť skutočné aby ich bolo treba maľovať.
Maľovala som si obraz. Obraz budúcej reality z nášho virtuálneho sveta. Reality, v ktorej ma budeš milovať. Reality, v ktorej budeme spolu tráviť nekonečné hodiny. More skutočných večerov, počas ktorých sa budeme rozprávať. Zdieľať bezvýznamné malé každodenné vecičky. Dovolenky, výlety, nákupy, chlastačky a filmové festivaly. Realitu, v ktorej ma vezmeš za ruku. Budeš ma milovať. Nie nenásytne, vyčítavo a previnilo. Ale nežne, láskyplne a srdcom. Obraz budúcej reality, ktorá už-už mala prísť. Zajtra. Každú minútu.
Obraz farebnejší s každým novým rozhovorom, s každým milým slovom, s každou malou vecou, ktorú si pre mňa urobil. Namaľovala som si realitu z nášho virtuálneho sveta.
Najhoršie boli naše stretnutia. Bral si mi moju farebnú realitu. Moju obľúbenú hračku. A nielen bral. Ukázal si mi, že je to len hlúpa detská hračka. Neskutočná, mŕtva.
A rozmaznaným deťom sa obľúbené hračky neberú.

utorok, septembra 18

Štiavnické šťastné impresie

Štiavnica - to krásne mesto plné zámkov, hradov, kostolov a kaštieľov.


Štiavnica - to mesto, kde sa vám otvoria oči a okná vesmíru radostí dokorán.


Štiavnica - to mesto plné anjelov a čertov.


Tam kde ti memento mori pripomenie
že život je krásny


a treba ho užívať plnými dúškami:






streda, septembra 12

Lover

The Lovers - Crick Crak

Despotický manipulátor. Telíčko už vykazovalo prvé znaky budúceho zaguľatenia. Vlasový porast pomaly trúbil na ústup, ale nahrádzal ho elegantnou briadkou. Trošku pripomínal Hercula Poirota. Rovnako chytrý. Akurát mladší. A nebol vymyslený.
Pevnou rukou šéfoval svojim podriadeným. A rovnako pevnou rukou riadil aj svojich priateľov. No - priateľov. Skôr spriatelených podriadených. Myslím, že nemal skutočných priateľov.
Od prvého okamihu ma neodolateľne priťahoval. Stretávali sme sa vrámci partičky. Takmer vždy sme skončili u mňa doma. Lietali medzi nami elektrické výboje ale tvárili sme sa že nič. Vzrušovalo ma to, niekedy som sa celá nekontrolovateľne roztriasla.
Myslela som, že mi zlomil srdce.
Zbúral všetky mýty. Prevrátil všetky stereotypy, všetky presvedčenia. Všetko otočil naruby. Vyvrátil všetky moje doterajšie presvedčenia. O tom, že si ma získa iba niekto, kto je toho HODEN, iba SKUTOČNE DOBRÝ Človek. O tom, že najkrajšie milovanie je z lásky. A o tom, že na veľkosti záleží. Predviedol skutočne Veľké Predstavenie. S malým gašparkom.
Srdce ostalo ticho. V elektrickej búrke čo sa mi odohrávala na celom povrchu telíčka nemalo šancu. Všetky moje bunky ho chceli. Telo dostalo triašku a horúčku keď sa ozval. Veľký Manipulátor dokázal veľké veci. Cítila som sa ako Príťažlivá Žena. Skvelá. Neodolateľná. Múdra. Hodná vypočutia. Hodná Jeho Pozornosti.
Dokonca som uverila, že

I'm only here
To bring you free love
Let's make it clear
That this is free love
No hidden catch
No strings attached
Just free love


A ráno, keď som kráčala z jeho ponurého malého bytu nádhernou vilovou štvrťou, mala som na perách spokojný úsmev. Kým som šla do roboty, zašla som do svojej obľúbenej kaviarne a dala som si výborné capuccino. Keby som vedela fajčiť, zapálim si k nemu. Nič z toho normálne nerobím. Ale keď hrešíme pri pôžitkoch, ktoré nám život dáva, treba si to vychutnať. Do dna.

nedeľa, septembra 9

Čas obzrieť sa

Víkend so mnou.
Zoznámte sa: ja - ja. Teší ma. Aj mňa.
Je príjemné sa s tebou stretnúť.

Žiadne prapodivné konštrukcie. Žiadne jedovaté samožerské myšlienky otravujúce myseľ. Žiadne nenávistné kecy.
Pohoda. Dlhá ranná káva. Dobré jedlo pripravené s láskou, pozornosťou a (miernym) úsilím. Pravidelne dodávaný čerstvý vzduch. Veľa spánku po dlhom vysedávaní do noci - v tých chvíľach, ktoré milujem. Podvečer, ktorý prerastie až v skorú rannú hodinu. Čas na zamyslenie.

Myslím na minulosť. Dávnu minulosť. Zdá sa, že je kľúčom k budúcnosti. Dávam si pozor, aby som neskĺzla do sebaľútosti. Našľapujem opatrne. Ale už to tak nebolí. Ako kedysi. Smútok zostane. Ale bolesť poľaví.
Prišiel čas poriadne sa obzrieť za seba. Vyrovnať sa s tým. Poučiť sa. Nechať za sebou nepotrebný bordel a vziať si so sebou všetko pekné a užitočné.
Je čas poriadne sa obzrieť a potom smelo vykročiť. Vpred. Je čas byť k sebe dobrá.