Trávili sme spolu nekonečné hodiny. More večerov, ktoré sme sa spolu rozprávali. Tých tisíc vecí, čo sme spolu zdieľali. Každodenné malé bezvýznamné príhody, nálady, plány, starosti a obavy, radosti, poháre vína, hádky a súznenia. Všetky tie malé ničotné vecičky, z ktorých sa skladá život. Prvý ranný pozdrav a posledné večerné prianie na dobrú noc.Virtuálne.
Zdieľali sme dovolenky, výlety, nákupy a filmový festival v Karlových Varoch. Chľastačky, víkendy, cesty električkou.
Virtuálne.
Mobilné aplikácie pre ICQ boli pre mňa ôsmym divom sveta.
Mala som pred očami tvoj obraz neustále. Nie tvoju tvár, ruky, vlasy ani pery ako stvorené na bozkávanie. Ani sexi materské znamienka na tvojom stehne. Tie skutočné boli dokonalé dosť.
Ani tvoje dobré srdce, chytrú hlavu, zmysel pre humor a ochotu počúvať. A porozumieť. Tie boli dosť skutočné aby ich bolo treba maľovať.
Maľovala som si obraz. Obraz budúcej reality z nášho virtuálneho sveta. Reality, v ktorej ma budeš milovať. Reality, v ktorej budeme spolu tráviť nekonečné hodiny. More skutočných večerov, počas ktorých sa budeme rozprávať. Zdieľať bezvýznamné malé každodenné vecičky. Dovolenky, výlety, nákupy, chlastačky a filmové festivaly. Realitu, v ktorej ma vezmeš za ruku. Budeš ma milovať. Nie nenásytne, vyčítavo a previnilo. Ale nežne, láskyplne a srdcom. Obraz budúcej reality, ktorá už-už mala prísť. Zajtra. Každú minútu.
Obraz farebnejší s každým novým rozhovorom, s každým milým slovom, s každou malou vecou, ktorú si pre mňa urobil. Namaľovala som si realitu z nášho virtuálneho sveta.
Najhoršie boli naše stretnutia. Bral si mi moju farebnú realitu. Moju obľúbenú hračku. A nielen bral. Ukázal si mi, že je to len hlúpa detská hračka. Neskutočná, mŕtva.
A rozmaznaným deťom sa obľúbené hračky neberú.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára