Connected

Aká pohoda je si s tebou pomlčať. Nikdy by som neverila, že aj ticho môže ľudí spájať. Ešte pred časom by som ho považovala za neznesiteľné, bolestivé, plné zloby, rozčuľovalo by ma. A teraz mi nevadí. Stačí, keď ťa vidím. A viem že si tam. Neskoro večer, už si posledný, ja asi tiež. Všetci ostatní kamaráti už spia.
Možno už icqvákaš s nejakou inou. Nie. To si nechcem predstavovať. To sa mi do tejto pohody nehodí. Skôr listuješ wiki, Uncyclopediu alebo nejakú inú uletenú encyklopédiu na webe. Sťahuješ dačo z emuly. Upratuješ prográmky na cédéčkach. Alebo niečo úplne iné. Na tom vlastne ani nezáleží.
Ja si píšem blog, alebo sa poflakujem na obľúbených stránkach. Na tom tiež vlastne nezáleží. Proste sme spolu. Na iných koncoch drôtu. Tak strašne ďaleko a pritom tak blízko. Páči sa mi tento pocit. Páči sa mi toto ticho, čo nie je naplnené nulami ale jednotkami. Tak málo stačí, aby mal človek pocit, že nie je sám.