Krásny, voňavý, temer jarný podvečer, padajúci súmrak. Idem si domov. Bolia ma nohy, v topánkach čo nie som zvyknutá, celý deň. Ale idem. Musím chodiť, prevetrať hlavu, precvičiť telo, je to tak príjemné. Podchvíľou zavonia rozkvitnutý strom niekde z prítmia, vôňa pohladí, prekvapí, ešte je tak skoro. Marec. Rozsvecujú sa svetlá.
Ale ja to nevidím. Plná hnevu. Červená hmla pred očami. Stačí si spomenúť. Na teba. Taksimavytočil! A bolo to včera. Taksimanahneval!
Ale zrazu na tom už vlastne ani nezáleží.
Všetky ďalšie krásne, voňavé podvečery plné padajúceho súmraku už budú bez teba.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára