Chýbal si mi, hoci si tam so mnou nikdy nebol. A predsa. Vidieť tvojimi očami bolo zábavné. Nebol si tam, a predsa si kráčal vedľa mňa, ukazoval mi krásu a mohla som ju s tebou zdieľať. Tešila som sa ako ti všetko porozprávam a zasmejeme sa na tom.Bez teba som ako slepá, bez teba necítim, nevidím, nedýcham, nežijem. Bez teba existujem - nezmyselne, bezcieľne, prázdne, motám sa svetom a ten je celý sivý. Plechový plecháč za dedinou prázdno duní, ako hlava po kocovine, vyschnuté srdce hrkotá v hrudi, nebolí, necíti. Studený vietor preniká do kostí, chlad ako nôž krája telo, ale to necíti takmer nič. Bez tvojich očí moje nevidia. Bez tvojho pohľadu je celý svet sivý a prázdny. Sneh je studenší, stromy sú holé, kopce sú strmé, nevládzem. Nemôžem s tebou zdieľať svoj svet. A už ma to ani nebolí. Necítim vôbec nič.
Bez teba som ako slepá, bez teba necítim, nevidím, nedýcham, nežijem.
A je mi srdečne jedno, či Bohumil Sláma vyhrá majstrovstvá v kosení kosou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára