Hovorím neznámym jazykom

Rozprávam asi neznámym jazykom, takým čo nikto nikdy nepočul a nerozumie. Skúšam aj pomaly a nahlas. Zrozumiteľne. Čoraz hlasnejšie. A stále nič. Jazyk z inej neznámej planéty. Možno galaxie.
Vznikajú z toho podivné nedorozumenia.
Niekto, na kom mi záleží, si myslí, že som ho označila za hovado. Bóóóóže, bóóóóže, virtuálna láska pre vás nikdy nemôže byť hovadom. Môžete ju iba milovať. A potom nenávidieť, lebo máte zlomené srdce. Úľavou je, keď príde ľahostajnosť, aspoň viete, že láska je preč. Aj nenávisť, ktorá nie je jej opakom, lebo tým je ľahostajnosť. Akurát objektívny postoj nie je možné zaujať. K vašej virtuálnej láske. K mojej virtuálnej láske. Vaša mi je ukradnutá.
Niekto, na kom mi záleží úplne najviac, si myslí, že ho budem môcť milovať. Niekto, koho milujem ale nemôžem sa milovať s ním. Chcela som mu povedať, že už môže ísť. Ale vyznelo to ako - prosím, prosím, zostaň navždy tu so mnou a nechaj si odo mňa lámať srdce. To je tá jazyková bariéra. Budem sa musieť naučiť povedať rázne a hlasné zbohom. Ktovie ako to vyznie.
Niekto, na kom mi vôbec nezáleží, si myslí že mi na ňom záleží. To je ale jednoduchá záležitosť nekompatibilných komunikačných protokolov. Debugging by bol príliš namáhavý a výsledok by aj tak neodstránil celkovú systémovú nekompatibilitu. Little big bug zasvinil môj systém opäť na jeden večer množstvom nevyžiadaných informácií. Nejak na chvíľu prestal fungovať antivír. Už je opäť úspešne deaktivovaný, ale zanechal tu zopár zničených súborov. Chcelo by to fakt tvrdý reset.
Tuším si najlepšie rozumiem s chlpatou beštiou eldiablom, keď na seba mňaučíme pri dverách - čau - mňau, čauu - mňauuu, čaúú - mnaúúú.