Kill your darlings

Koľko je takých ľudí a vecí. Už ich nepotrebujeme, ba obťažujú nás a ich prítomnosť nás skôr ťaží ako teší. Napriek tomu sa ich nevieme zbaviť. Prirástli nám k srdcu, milovali sme ich, dlho nám boli milé. Knihy, staré lásky, obľúbené hrnčeky čo už popraskali a nedá sa z nich piť, staré tričká prederavené na toľkých miestach, plyšové medvedíky, zajace. Nevieme čo s nimi. Nemáme to srdce zavrieť ich do igelitového vreca a postaviť ku kontajneru. Ale keď sa ich konečne zbavíme, zrazu sme o niečo ľahší a máme v srdci viac miesta pre nové a dôležitejšie veci a ľudí, ktorí nám namiesto bolesti dajú aj lásku.

Kill your darlings.

Čo sa človek nenaučí na medzinárodnej konferencii.
Tacitné vedomosti. Vieme sa bicyklovať, uvariť dobré jedlo, smiať sa na plné kolo nákazlivým smiechom. Nevieme to naučiť iných ľudí tak, že im to opíšeme a vysvetlíme. Treba im to ukázať a byť s nimi aby to od nás odkukali. A my odkukáme od iných ďalšie nové veci. Ako si užívať život a tešiť sa z maličkostí. Vidíme ten spokojný výraz a šťastný úsmev. Elektronická komunikácia znehodnocuje tieto informácie a vedomosti. A pritom ich vraj máme 90 percent. Nestačí len icqvákať a mailovať, blogovať a podcastovať. Pri tom človek neodčíta tie jemné vrásky na čele, keď sa tomu druhému niečo nepáči alebo ten ironický úškrn keď sa pokúša o neslušný vtip. Strácame to. Strácame dôležité znalosti a informácie.
Digitálni domorodci už ich možno nebudú mať. Aj keď budú mať iné veci. Video z vlastného narodenia na YouTube. Prvý bozk odoslaný z mobilu na mobil medzi všetkými kamarátmi. Všetky intímne informácie na MySpace. Tony prekecaných večerov uložených na serveri Skype. Pocit, že informácie patria všetkým.
Veru, my digitálni imigranti sa im musíme prispôsobiť. A nájsť si cestu k tomu, ako im vysvetliť, čo si počať s tými novými informáciami. REVOLÚCIA, kričal mladý dynamický Kocourek z publika. Veru tak, asi prežívame revolúciu. Niečo podobné, ako vtedy, keď Gutenberg vytlačil svoju prvú knihu.


No nič. Ešteže zostali zahrádky pod gaštanmi, kde si človek môže dať cez obednú prestávku malé pivko namiesto dezertu k obedu. Spadol mi na stôl malý pichľavý gaštan. Vlastne len taký prísľub pichľavého gaštana, lebo v skutočnosti nikomu neublíži.