Márnim čas

Márnim svoj čas. Po večeroch čítam rozprávky namiesto zmysluplnej literatúry, alebo aspoň nejakého inteligentného časopisu. Týždeň aj Reflex ležia nepovšimnuté na stole. A ja ležím s mačkou a Harry Potterom na bruchu a obe si pradieme blahom.
Trucujem. Nechcem tu byť na tom svete. Tak utekám do iného. Je mi tam strašne dobre, viem ako to skončí, v rozprávkach vždy dobro zvíťazí. Je to istota. Je to humor a sranda. A deti vždy nakoniec zistia, že najdôležitejšie na svete sú priateľstvo a odvaha. A láska. Ale zatiaľ som len pri štvrtom dieli, tak moment, ešte nie, len tak trochu. Viem to, čítam to už piatykrát. Alebo ktorý.
Kto povie, čo má zmysel? A ako správne tráviť svoj čas?
Ja viem, ono sa zas vyčasí, vyjde slnko, uvarím si kávu a prečítam aj Reflex. Pôjdem von medzi ľudí. Zas niekedy. Ono to príde. Nebojte nič.
A teraz si idem dočítať kapitolu pred spaním. Hermione si vyšla na bál s Krumom a Ron žiarli.