Priatelia sa prepíjajú cez siedmu fľašu vína, jazyk sa pletie, na povrch sa vynárajú najskrytejšie veci, úprimnosť v zle vyartikulovaných slovách. Usmievam sa do svitu dohasínajúcej sviečky. Jej slabé svetlo už aj tak stráca zmysel v rýchlo sa rozjasňujúcom dni. Studené modré ráno a na streche vyspevuje drozd z plného hrdla.- Tenorista! - vykríkne naňho Môj obľúbený renesančný človek aj napriek tomu, že niektoré hlásky sa nepodarí celkom vysloviť. - Ticho tam buď, tenorista!
Idem si naliať ďalší bavorák. Nechce sa mi spať. Už nie. Je modré letné ráno. Za protiľahlým domom už tuším vychádzajúce slnko. Farebné svetielka blednú v rannom šere.
Usmievam sa. Je to prísľub krásneho letného dňa. Ešte nezačal, ale už ho tušiť. Už človek cíti budúcu horúčavu čo rozpáli dlaždice na balkóne a spotí opaľujúce sa telíčko v plavkách. Ale v skutočnosti ma ešte chladí ranná sviežosť. Je to ako príslub samých príjemných vecí - domácej zmrzliny s letným ovocím, červeného melóna a bosých nôh namočených do vody. Sladkého leňošenia, vylihovania, čítania. Je to ako prísľub dobrého života.
Prežili sme krátku tmavú noc, trochu chladu a už je tu opäť svetlo a teplo. Znovu sa rozjasní a príde ráno.
Ale letné noci nebolia. Do letnej noci sa človek môže ponoriť ako do hebkého zamatu - hladká ho na koži ako letná láska, ako milenec bozkáva celé telo. V letnej noci sa človek prechádza vonku pod hviezdami, pri vode, kde všetko vonia a tiché zvuky sú upokojujúce. Za letných nocí je skoro škoda spať.
A potom príde bledomodrý úsvit.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára