Po povrchu

- Ako sa máš?
- Dobre, nič zásadné neriešim.
- To ti závidím - povedala kamarátka a potom sme celý večer rozoberali jej rozpadávajúce sa manželstvo.
Občas ma zarazí, ako málo ľudia berú ohľad na vlastné city keď ide o vlastné citové záležitosti.
A pritom niekedy stačí položiť jednoduchú otázku:
Čo vlastne v skutočnosti chceš? Čo by si skutočne potrebovala?
Áno, otázka je to ľahká. Ťažká je samozrejme odpoveď.
A pritom by stačilo počúvať samého seba. A byť k sebe úprimný.
Moja pubiška by napríklad potrebovala nové kvietkované balerínky. Len tak si našuchnúť na nohu a vybehnúť do letného dňa - za priateľmi do krčmy, poskakovať si po letnom rozpálenom asfalte, pozorovať svoj tieň a tešiť sa z nich. A zopár veselých tričiek k tomu. Sukničky už má.
Veru, začalo nás baviť nakupovať - moju pubišku aj moju dospeláčku - nesmierne nás to baví.
Stala sa totiž taká vec: schudla som. A to o jednu až dve konfekčné veľkosti. Nemám si čo obliecť, všetko mi je veľké. A baví ma to. Prvýkrát v živote sa cítim vo svojom telíčku dobre. Prvýkrát ma bavia krátke sukničky, elegantné topánky a sexi tričká. Prvýkrát v živote som pekne opálená.
Veru, mám vcelku jasno, čo by som skutočne potrebovala:
- kvietkované balerínky
- veselé tričká
- tú peknú kabelku čo som minule videla v obchode, možno aj tú druhú
- zopár parádnych nových veľkých hlinených kvetináčov na balkón
a potom ešte:
- plávať v mori a vyhrievať sa na slnku
- chodiť celé dni po horách
- jesť jahody, čerešne, maliny a melóny
- zamilovať sa.
Veru - kĺžem sa po povrchu a je to pre mňa zásadné.