Takmer som zabudla aké to je. Len si tak na chvíľu sadnúť. Nadýchnuť sa. Čerstvého vzduchu. Trochu príčetnosti. Priateľstva. So spriaznenou dušou. Je to jednoduché. Stačí otvoriť dvere, vyjsť von, vytiahnuť stoličku, zapáliť sviečku, otvoriť pivko. Viac k tomu netreba. Len si tak sedieť, nechať zapadať slnko a vychádzať hviezdy a vychutnať si ten pocit, čo je s nami tam. Prítomný. Že aspoň v tejto chvíli to všetko má nejaký zmysel. A človek nie je úplne sám, pre túto chvíľu, krátky okamih. Že niekto hovorí jazykom, ktorému obaja rozumieme. Alebo mlčí.Nesúdime. Neriešime. Neplačeme. Len si tak sme a vieme, že nateraz je všetko tak ako má byť.
2 komentáre:
taketo okamihy su perfektne, skoda ze prchavost neobchadza nikoho
mozno prave vdaka tej prchavosti su take perfektne :-)) aspon nas nauci si ich vazit a vychutnavat.
Zverejnenie komentára