Stretla som sesternicu. Už sa mi nepodarilo jej vyhnúť. Niežeby som ju nemala rada. Iba príšerne rapoce. Naštartuje sa na nejakú tému a o päť minút je niekde úplne inde a to ešte po ceste prejde všetky klepy. Unavuje ma to. Inak je dobrý človek. Len sa s ňou často nestretávam. Teraz mi stačila povedať odkiaľ idú a kam, čo budú robiť celý nasledujúci týždeň, aké mali prázdniny a kde boli na dovolenke. A koho tam stretli. "Ratatata-ratatatatata a stretli sme tam toho-a-toho, veďhopoznáš." Jedného toho-a-toho s takým menom som poznala, kedysi som s ním chodila, ale neverila som, že je to ten istý koho myslím. Vysvitlo, že je. Poznajú sa cez troch ďalších známych. Má sa dobre, má skvelú prácu, skvelú manželku a skvelú rodinu. Síce už trošku plešivie ale inak vyzerá skvele. Samozrejme.Išla som domov a v hlave mi bežal už takmer vyblednutý starý popraskaný čiernobiely film. Prvý frajer. Prvý z tých nevinne vyzerajúcich milých blonďáčikov. Mysleli si o mne, že som TÁ ich silná žena, s ktorou budú naveky šťastní. Keď som im povedala, že nebudú, chvíľu mali zlomené srdce. A potom si našli skvelú ženu, skvelú prácu, skvelú rodinu, skvelú funkciu a vedú skvelý život.
Mala by som randiť s milými blonďáčikmi častejšie. Robí ich to šťastnými. Keď ma už nemajú, zistia aký je život skvelý. Tesne pred úsvitom býva tma najväčšia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára