Niekto odstrihol leto veľmi ostrými nožnicami. Uniesol ho na neznáme miesto. Dúfam, že sa ešte nájdu jeho zbytky a že ich vykúpime týmito mrazivými uplakanými dňami. Sedím tu v hrubých ponožkách a hrubom svetri. Dlhý, tichý, pokojný, studený večer.
Beštie chlpaté sa stúlili spolu v obľúbenom kresle. Vyzerajú trochu ako jing a jang - jedna biela, druhá tmavá. Trochu im závidím tú blízkosť svojho vlastného druhu. A teplý kožúšok. Keď sa k nim nakloním, sála z nich teplo a pokoj. Pradú si a navzájom sa umývajú.
Mala by som už ísť spať. Ale nechce sa mi. Mám rada tento čas, ktorý mám len pre seba. Nemusím nič a môžem všetko. Môžem ho stráviť akokoľvek príjemne sa mi chce. S knihou. S hudbou. Brouzdaním. Počúvaním Ester Kočičkovej. Hraním tupých hier. Písaním. A nikto mi do toho nebude kecať. Škoda taký čas prespať. Je to iba môj vlastný čas.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára