Nedeľa s Vyholenou na balkóne

Veľmo fajné čítanie toto:

"Každá z nás sa občas cíti ako tá najsprostejšia sliepka omega – keď alfy okolo nás hlcú tučné pandravy, a my, omegy, hľadajúc aspoň omrvinky, naprázdno bijeme otlčenými zobákmi o betónový dvor, až nám hlavy brnia." - môžem k tomu iba dodať, aj to perom majsterky.
Dá sa stiahnuť tu. A kúpiť tu.

Opäť v obľúbenom mestečku

Autobus vytáčal zákruty na serpentínach medzi Hliníkom, Sklenými Teplicami a Banskou Štiavnicou a mne napadlo, že sa mi do života vkradli rituálne udalosti, ktoré prichádzajú s rovnakou istotou ako jar, leto, jeseň, zima, narodeninová grilovačka alebo popíjanie vareného vína na vianočnom trhu: májová chlastačka v Prahe a letné návštevy v Banskej Štiavnici.
Sú príjemné tieto rituálne udalosti. Istota, že sa človek má na čo tešiť. Keď sa vezie tým svojím životom po kľukatej ceste, občas je mu zima, keď niekto otvorí okno, občas horúco, keď sa okno nedá otvoriť, občas si prisadne nepríjemný spotený cestujúci a potom zasa sympatický mladík. Niekedy sa človek bezstarostne vezie v nablýskanom kabriolete s vetrom vo vlasoch a niekedy sa na starom kráme zadrie motor a treba ho pracne znovu roztláčať. Vezie sa cez dediny a mestá, občas pribrzdí a vychutnáva, ale väčšinou sa vozí po tých istých dôverne známych miestach, trochu nudných ale bezpečných.
A potom je tu tá istota, že niekde po pár zákrutách sa znovu vynorí to šarmantné mestečko s dôverne známymi a obľúbenými krčmami, kde si človek dá svoje obľúbené jedlá a nápoje. Napríklad kapučíno s najväčšou čapicou čo som kedy videla. A tam strávi pár leňošivých, bezstarostných, opulentných dní. A možno trochu turistických, ak sa mu chce.

Účastníci zájazdu:
Best FrJENd
Šachový Majster
Rýchlô Striebro alias Kráľ Kremnice

Veru, drsnô je to s poriadnymi chlapmi. Žiadne ľahké romantické prechádzky, popoludňajšie kapučínko, dobré obedy, nákupy v TrotuArte a krátke poznávacie vychádzky do okolia.
Ale pekne:
vyprážané rezne
drsná turistika

fáračka do bane

fernetové a horcové smršte

po polnoci pravidelný prídel Alice in Chains a Tři sestry a škrtiče pytóny v miestnych hospodách s koženými kreslami

a voľne pohodené čierne leopardy

Strana 123, 5. veta

Odpisujem. Od týchto dvoch ľudí: jeden, druhý.

Piata veta na strane 123 v knihe, ktorú práve čítam. Zapáčila sa mi, tak je tu. Podobne šialená ako moja momentálna nálada:
"I like this song," said Luna, swaying in time to the waltz-like tune, and a few seconds later she stood up and glided on to the dance floor, where she revolved on the spot, quite alone, eyes closed and waving her arms.
J.K.Rowling: HP and the Deathly Hallows
(Jo, s Harrym som ešte neskončila. Ani zďaleka.)

Moji guru

V terajšom úseku života mám týchto guru:

• Elena a Eva

ktoré ma naučili všeličo o šatičkách, botičkách, vzťahoch a iných dôležitých veciach v živote ženy. Odhalili mi tajomstvá ako Význam krátkej sukne pre mužov, Prečo sa treba narúžovať pred každou dôležitou (bojovou) udalosťou a Ako získať sebavedomie z mačacích konzerv.

• Ester R. a jej pani matka

ktoré ma naučili všelijaké užitočné kuchynské vecičky, dozvedela som sa načo sú kuchynské nožnice, čosi o význame mrazáku v živote domácnosti a ako urobiť francúzsky dresing na šalát. Od Ester sa učím vychutnávať dobré jedlo, aj keď v tom má prsty aj BestFrJENd.

• jeden Učiteľ

ktorý ma vedie na ceste pri driftovaní späť.

• Olga Šípková

od ktorej viem čo-to o endorfínoch a radosti z pohybu. A ukázala mi, že pri športovaní sa fakt chudne.

• Harry Potter

od ktorého viem, načo je človeku v živote puberta. A čo sa stane, ak sa ju človeku podarí prežiť.

Len chvíľu

Čistila som si zuby natiahnutá na lehátku na balkóne. Dvadsať minút, poctivo, ako každý večer. Svietili hviezdy a mesto už pomaly stíchlo, takto okolo polnoci. Mačky si vylihovali na stále ešte teplých dlaždiciach a vychutnávali si čerstvý vzduch po horúcom letnom dni. Aj ja som si vychutnávala čerstvý vzduch. Moje kvety voňali.
Zahľadela som sa na ozdobné vlysy na fasáde nášho soc.real. domu. Že aké sú pekné. A zrazu som si spomenula na teba. A útržok nejakej debaty, ktorú sme viedli. O dlaždiciach na balkón.
- Jo, ty žluté a bordové by se ti tam hodili, je to taky taková socrea - povedal si niečo v tom zmysle.
A zrazu som prudko zatúžila, aby si tu bol so mnou. Naliehavo, neodbytne.
A v ďalšej chvíli ten pocit preč.
Fyzická vzdialenosť medzi nami sa nezmenila. Vždy bola rovnaká, len som to nechcela vidieť.
A tá druhá vzialenosť tiež.
Len
ma
už
prestala
bolieť.

Najkratšia noc

Ani sa človek nenazdá a začne svitať. Priatelia sa prepíjajú cez siedmu fľašu vína, jazyk sa pletie, na povrch sa vynárajú najskrytejšie veci, úprimnosť v zle vyartikulovaných slovách. Usmievam sa do svitu dohasínajúcej sviečky. Jej slabé svetlo už aj tak stráca zmysel v rýchlo sa rozjasňujúcom dni. Studené modré ráno a na streche vyspevuje drozd z plného hrdla.
- Tenorista! - vykríkne naňho Môj obľúbený renesančný človek aj napriek tomu, že niektoré hlásky sa nepodarí celkom vysloviť. - Ticho tam buď, tenorista!
Idem si naliať ďalší bavorák. Nechce sa mi spať. Už nie. Je modré letné ráno. Za protiľahlým domom už tuším vychádzajúce slnko. Farebné svetielka blednú v rannom šere.
Usmievam sa. Je to prísľub krásneho letného dňa. Ešte nezačal, ale už ho tušiť. Už človek cíti budúcu horúčavu čo rozpáli dlaždice na balkóne a spotí opaľujúce sa telíčko v plavkách. Ale v skutočnosti ma ešte chladí ranná sviežosť. Je to ako príslub samých príjemných vecí - domácej zmrzliny s letným ovocím, červeného melóna a bosých nôh namočených do vody. Sladkého leňošenia, vylihovania, čítania. Je to ako prísľub dobrého života.
Prežili sme krátku tmavú noc, trochu chladu a už je tu opäť svetlo a teplo. Znovu sa rozjasní a príde ráno.
Ale letné noci nebolia. Do letnej noci sa človek môže ponoriť ako do hebkého zamatu - hladká ho na koži ako letná láska, ako milenec bozkáva celé telo. V letnej noci sa človek prechádza vonku pod hviezdami, pri vode, kde všetko vonia a tiché zvuky sú upokojujúce. Za letných nocí je skoro škoda spať.
A potom príde bledomodrý úsvit.

Po povrchu

- Ako sa máš?
- Dobre, nič zásadné neriešim.
- To ti závidím - povedala kamarátka a potom sme celý večer rozoberali jej rozpadávajúce sa manželstvo.
Občas ma zarazí, ako málo ľudia berú ohľad na vlastné city keď ide o vlastné citové záležitosti.
A pritom niekedy stačí položiť jednoduchú otázku:
Čo vlastne v skutočnosti chceš? Čo by si skutočne potrebovala?
Áno, otázka je to ľahká. Ťažká je samozrejme odpoveď.
A pritom by stačilo počúvať samého seba. A byť k sebe úprimný.
Moja pubiška by napríklad potrebovala nové kvietkované balerínky. Len tak si našuchnúť na nohu a vybehnúť do letného dňa - za priateľmi do krčmy, poskakovať si po letnom rozpálenom asfalte, pozorovať svoj tieň a tešiť sa z nich. A zopár veselých tričiek k tomu. Sukničky už má.
Veru, začalo nás baviť nakupovať - moju pubišku aj moju dospeláčku - nesmierne nás to baví.
Stala sa totiž taká vec: schudla som. A to o jednu až dve konfekčné veľkosti. Nemám si čo obliecť, všetko mi je veľké. A baví ma to. Prvýkrát v živote sa cítim vo svojom telíčku dobre. Prvýkrát ma bavia krátke sukničky, elegantné topánky a sexi tričká. Prvýkrát v živote som pekne opálená.
Veru, mám vcelku jasno, čo by som skutočne potrebovala:
- kvietkované balerínky
- veselé tričká
- tú peknú kabelku čo som minule videla v obchode, možno aj tú druhú
- zopár parádnych nových veľkých hlinených kvetináčov na balkón
a potom ešte:
- plávať v mori a vyhrievať sa na slnku
- chodiť celé dni po horách
- jesť jahody, čerešne, maliny a melóny
- zamilovať sa.
Veru - kĺžem sa po povrchu a je to pre mňa zásadné.