Ponáhľali sme sa dolu Václavákom do Stavovského divadla. Išli sme na balet Šípková Ruženka. Predstavenie pre deti. Tancujú študenti pražského konzervatória. Kúpili sme veľkú kyticu pestrofarebných tulipánov pre hlavnú hviezdu predstavenia - Šípkovú Ruženku.Predstavenie ma dojímalo. Nie preto, že by to bol úžasný tanec alebo nádheraná hudba - namiesto orchestra hrali reproduktory. Ale predstavovala som si, aký úžasný zážitok to musí byť pre tie -násťročné deti, prvýkrát stáť na scéne naozajstného divadla a účinkovať v naozajstnom predstavení.
Až kým som nepochopila, aká to je drina.
Ruženku tancovala bývalá priateľka syna mojej sesternice. Chodia na to isté konzervatórium. Ona je štíhla, krásna a najlepšia z baletiek, on je blonďavý rebel s nevinnou tváričkou, krásny, nešťastný a neuveriteľne cool so svojím saxofónom a jazzovou kapelou. Museli byť najhviezdnejším párom školy. Dva roky. Až do Vianoc.
Cez prestávku sme stretli jej mamu: "Jó, ona dře od rána do večera. Teď má šílený nervy, protože jezdí po konkurzech. Letos bude maturovat. Přijali ji do Státní opery. Teď se na ni přišel podívat choreograf baletu Národního divadla. Příšerně zhubla. Ne menstruaci pořád nemá. Měla jednou, někdy na podzim. To je od těch nervů. Ale do dvacítky je to v pořádku."
Pridala sa k nám ďalšia maminka druhej sólistky: "Naše dnes tancuje s horečkou a nachlazením."
"Jó. To má naše pořád. Ony si to tam ty holky vyměňují."
Na druhú polovicu predstavenia som odišla úplne šokovaná. Nerozumela som, ako to možu matky dopustiť, aby ich dcéry takto trpeli. Z tých detí ale išla nefalšovaná radosť. Žiadnu bolesť som nevidela. Ruženka iba žiarila a bola zo všetkých najlepšia, medzi ostatnými skutočná hviezda. A mala najkrajšie nohy. Na konci som tlieskala čo mi sily stačili. Zatlačili sme slzu dojatia a išli to zapiť dvojkou vína do najbližšej kaviarne.
Prišla za nami Ruženkina mama. Sú so sesternicou kamarátky, navzájom sa navštevovali a priatelili. Neprišla mi ako fanatická matka, čo do svojej dcéry projektuje svoje sklamané baletné nádeje. "Já byla proti tomu aby tančila. Jenomže ona si postavila hlavu. Řekla jsem jí, že když se bude učit matiku, může pak na konzervatoř. Tak dřela, aby se tam dostala." Baletky začínajú drieť v jedenástich rokoch a končia kariéru v 35, a to už hrajú iba matróny a ctihodné matky. "Šly jsme si v léte kupovat letní sandály. Prodavačka se nezdržela, když viděla její nohy - ty řady mozolů, a zeptala se co dělá. Balet, řekly jsme jí."
"Všimly jste si, jak ta druhá sólistka přibrala? Šlo jí to hodně ztěžka," pridala si škodoradostne. "Růženka jí hodně, ale pořád hubne - to z těch nervů." Chvíľu som sa zamyslela nad jedinou výhodou tohto povolania, ktorú som zatiaľ zaznamenala. Okrem krásnych šiat, slávy na otvorenej scéne pre najlepšie vyvolené a kytice kvetov. Sen každej princeznej. A za tým neskutočná drina.
Ruženka a Princ sa nedávno rozišli. Ona tvrdí, že ju strašne urazil, ale spáva s rukavicou, čo si u nej zabudol pod vankúšom a nosí šál, ktorý jej daroval. On sa tvári cool, ale ráno ledva vstane z postele a celý deň je zasmušilý.
No aj tak sa zdá, že ten, koho to najviac trápi sú ich matky.
P.S. Áno, na fotke sú skutočne vlk a Karkulka, aj tí vystupujú v Šíkovej Ruženke :-)
(Foto: tkpraha.cz)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára